Get Adobe Flash player
Home Aktivity Daňovo - odvodová reforma 2011

Grémium Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu nesúhlasí s Mihálom

 

V mene Grémia Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu chceme vyjadriť zásadné výhrady k stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zverejnenému dňa 20.7.2011, a to nielen vzhľadom na neadekvátne a znevažujúce vyjadrenia na adresu umelcov a tvorivých pracovníkov, ktoré v mene MPSVR odzneli v médiách, ale predovšetkým preto, že stanovisko tendenčne zamlčiava podstatné fakty so zjavným cieľom postaviť proti sebe SZČO a umelcov.

 

Informácie, ktoré sme poskytli médiám na tlačovej konferencii dňa 20.7.2011, sa niesli vo vecnom a nekonfrontačnom duchu (záznam úvodných vystúpení zverejníme v priebehu 1 - 2 dní na www.svu.sk, v rubrike aktuality, odvysielala ich v plnom znení televízia TA3 dňa 20.7.,15:30-15:55 http://www.ta3.com/sk/reportaze/181578_tb-umelci-protestuju-proti-danovej-a-odvodovej-reforme).

Napriek rozdielnym názorom na niektoré prvky realizovanej reformy považujeme MPSVR za serióznu inštitúciu, preto nás prekvapili následné reakcie (i spôsob, akým boli verejnosti v mene MPSVR prezentované). Niektoré vyjadrenia boli vhodné skôr pre bulvárnu tlač a zaváňali lacným populizmom či snahou urobiť z umelcov takmer nepriateľov spoločnosti (ako napr. „...ich tvrdenia rezort práce považuje za skreslené a POKRYTECKÉ“):

- pozrite si, prosím, aspoň zbežne zoznam ľudí, ktorí našu petíciu podporili - sú medzi nimi ľudia, požívajúci dlhoročnú všeobecnú autoritu a úctu, ľudia, ktorí pre túto spoločnosť nepopierateľne niečo urobili, ľudia, ktorí sa stali žijúcimi klasikmi: naozaj sa cítite povolaní na to, aby ste ich mohli urážať len preto, že s niektorými vašimi krokmi nesúhlasia?

- naozaj si myslíte, že takéto vyjadrenia, znevažujúce skupinu ľudí, ktorá si dovolila mať iný názor, sú pre oficiálnu inštitúciu typu MPSVR adekvátne?

- alebo nemáte dosť argumentov, resp. im sami neveríte, ak reagujete takto emotívne (napr: Umelci si chránia svoje nadštandardné a nespravodlivé výhody“, či Preto umelci, ktorí protestujú proti zmenám v daniach a odvodoch, sú najlepším príkladom pokrivenosti dnešného daňovo-odvodového systému“) a vyjadreniami vhodnými najmä pre tých, ktorí fakty nepoznajú, vecnú diskusiu  meníte na rozpútavanie emócii proti umelcom a tvorcom, na pokus podhodiť ich rozvášnenému davu?

- naozaj si myslíte, že demokratický štát by mal namiesto vecnej diskusie o argumentoch viesť psychologickú vojnu proti vlastným občanom?

 

V záujme vecnej argumentácie uvádzame niektoré naše pripomienky,  výhrady a otázky:

 

A/ K faktom, ktoré uvádzate a najmä k faktom, ktoré ste neuviedli.

B/ K faktom, ktoré síce uvádzate, ale veríme, že ani vy ich nemyslíte celkom vážne.

C/ K názoru, vyjadrenému v titulku stanoviska MPSVR (citujem: umelci si chránia svoje nadštandardné a nespravodlivé výhody). Považujeme to za neopodstatnené účelové tvrdenie, ktoré má proti sebe postaviť umelcov a SZČO. Niekoľko príkladov „nadštandardných a nespravodlivých výhod“ umelcov:

 

1/ Všetci sme si síce rovní, ale umelci platia na základe povinnosti zo zákona viac.

2/ Právo na kolektívne vyjednávanie patrí medzi základné ľudské práva (Charta základných ľudských práv EU, článok 28), ale umelci v slobodnom povolaní si ho na Slovensku uplatniť nemôžu.

3/ Umelci sú pri predaji svojho produktu diskriminovaní: kupujúci ich nemôže použiť na zníženie daňového základu, ani keď sú súčasťou investície do jeho predmetu podnikania.

4/ Nepodporovanie umelcov štát „kompenzuje“ tým, že podporuje špekulantov, ktorí na umení bezprácne zarábajú

 

D/ Prečo je problém dostať umelcov do štandardných účtovných položiek.

E/ Naozaj si myslíte, že kultúra nestojí za to, aby sa ňou bolo treba zaoberať?

F/ Naozaj si myslíte, že na Slovensku sa robí pre kultúru priveľa?

G/ Naozaj si myslíte, že na Slovensku vieme všetko lepšie? Nestojí za to využiť dlhoročné skúsenosti iných krajín EU namiesto objavovania toho, čo bolo už dávno objavené a overené v praxi?

            H/ Bude záväzok SR vypracovať oficiálnu správu o implementácii konvencie UNESCO na Slovensku dôvodom pre medzinárodné fiasko, alebo naopak pozitívnym impulzom pre rozvoj kultúry?

E/ Celkové zhrnutie: Áno, systém je pokrivený, a neraz to pociťujú na svojej koži aj umelci. Pri koncepčnom riešení sme ochotní konštruktívne spolupracovať – usilujeme sa o to už roky.

F/ Úplne na záver: Dovoľte mi voľne parafrázovať známy výrok pána Milana Lasicu:

Dobehnúť najrozvinutejšie krajiny je ťažké, najmä ak budeme utekať opačným smerom.

...................................................................................................................................................................

 

Podrobnejšie k jednotlivým bodom

 

A/ K faktom, ktoré uvádzate a najmä k faktom, ktoré ste neuviedli

 

Stanovisko MPSVR i priložená tabuľka navádzajú k jednoznačným a nepravdivým záverom akoby len umelci boli „vysokopríjmoví“ a nijako neprispievali na štát - zjavne s cieľom postaviť umelcov a SZČO proti sebe.

 

Tabuľka je zostavená tak, aby zdôraznila, že umelci sú „bohatí“ a v podstate všetky SZČO „chudobné“, čo sa dá považovať za nepodložené a tendenčné. U umelcov sú uvedené dve zásadné možnosti – vysokopríjmový a nízkopríjmový umelec, pre všetkých „neumelcov“ je v tabuľke len jedna možnosť: nizkopríjmová SZČO; MPSVR týmto naznačuje, že v skupine niekoľko tisíc umelcov je ich dosť „vysokopríjmových“ na to, aby sa oplatilo zriadiť pre nich v tabuľke samostatné vyčíslenie, ale naopak v podstate všetkých cca 400 000 SZČO je nízkopríjmových, nedosahujúcich ani úroveň priemernej mzdy, a preto sa ani neoplatí urobiť pre nich samostatnú „vysokopríjmovú“ možnosť na objektívne porovnanie, čo pre nich zmeny reálne spôsobia. Tabuľka takto skresľuje dopad reformy na SZČO a tendenčne stavia umelcov do nepriaznivého svetla.

 

Úplne tu chýba akákoľvek zmienka o tom, že mnohí umelci odvody platili a platia dobrovoľne:

Rozdiel medzi odvodom umelca a SZČO nebol automaticky daný v každom prípade: podľa starého (a už neplatného!) zákona sa mohol umelec rozhodnúť, že sociálne odvody platiť nebude, ale robil to najmä vtedy, ak si to naozaj nemohol dovoliť – bola to jediná výnimka, ktorá zohľadňovala špecifický charakter umeleckých aktivít.

 

Úplne tu chýba akákoľvek zmienka o vážnych dôsledkoch pre umelca v prípade neplatenia odvodov:

Ak sa umelec rozhodol v niektorom období neplatiť odvody do sociálnej poisťovne, znamenalo to automaticky zrušenie jeho poistenia v danom období. V konečnom dôsledku sa mu znížil dôchodok, resp. ak neplatil dlhšiu dobu, nemusel mu vzniknúť nárok na dôchodok vôbec.

Ak teda možnosť nepoistiť sa využil, dôsledkom bolo zhoršenie jeho ekonomickej situácie v budúcnosti.

 

 

B/ K faktom, ktoré síce uvádzate, ale veríme, že ani vy ich nemyslíte celkom vážne:

 

Citát zo stanoviska MPSVR: „aj keď umelci tvrdia opak, reforma administratívu naozaj zjednodušuje - len v tom prípade, ak si chce umelec alebo SZČO uplatniť výdavky nad 2 400 € ročne, bude ich musieť vydokladovať. Takúto transparentnosť v žiadnom prípade nie je možné považovať za nárast administratívy.“

V čom spočíva zjednodušenie administratívy? Z predchádzajúcej vety vyplývajú len dve možnosti:

a/ buď sa zmestíte do limitu = žiadna zmena = nulové zjednodušenie administratívy,

b/ alebo sa nezmestíte = budete „dokladovať“ = nárast administratívy.

 

Uvítali by sme, keby sa veci pomenovávali pravými menami: ak niečo – na rozdiel od minulosti – bude musieť značná časť umelcov a SZČO „vydokladovať“, za nič iné, ako nárast administratívy to považovať nemožno! Pripomíname, že nárast pritom nastane nielen na strane umelca alebo SZČO, ale aj na strane príslušných úradov a bude to zamestnávať množstvo ľudí, čo konečný efekt výrazne spochybňuje:

 

Pri paušálnych výdavkoch nič okrem príjmov netreba kontrolovať, pri vedení účtovníctva sa otvára množstvo ďalších sporných a nikdy nekončiacich otázok (napr. čo ešte je uznateľný výdavok a čo už nie, nedá sa vylúčiť pokušenie niektoré výdavky umelo navýšiť atď). Aspoň jeden príklad z reálnych skúseností umelcov:

      Pracovný odev, napr. montérky, je položkou, ktorú si do nákladov uvedie množstvo SZČO; ale pracovný odev koncertnej umelkyne – šaty, ktoré sú nevyhnutnou samozrejmosťou pri vystúpení – už podľa mnohých daňových úradov medzi oprávnené náklady uviesť nemožno! Z pohľadu príslušných úradov má zrejme koncertná umelkyňa vystúpiť vo filharmónii v montérkach (prečo by umelci mali mať – citujem z nadpisu stanoviska MPSVaR - nadštandardné a nespravodlivé výhody...).

Z osobnej skúsenosti viem, že mnohí z tých, ktorí mali šancu zdokumentovať výdavky aj vo vyššej výške, ako bol 40% paušál, radšej si uplatnili paušálne náklady práve pre jednoduchosť a nespochybniteľnosť; ak si budú vyššie reálne náklady – pri znížení paušálu - skutočne uplatňovať, aj to môže negatívne ovplyvniť reálny výnos pre štát.

 

Zásadná otázka je, prečo máme my argumentovať v prospech zjednodušenia, keď to je predsa súčasťou programového vyhlásenia tejto vlády? My zjednodušenie podporujeme. A pre začiatok budeme radi, ak sa veci nebudú aspoň komplikovať...

 

 

C/ K názoru, vyjadrenému v titulku stanoviska MPSVR (citujem: umelci si chránia svoje nadštandardné a nespravodlivé výhody). Považujeme to za neopodstatnené účelové tvrdenie, ktoré má proti sebe postaviť umelcov a SZČO.

 

Skúsme si povedať, aké sú tie „nadštandardné a nespravodlivé výhody“ – o jednej už zrušenej (a navyše relatívnej - výhoda v prítomnosti bola kompenzovaná nevýhodou v budúcnosti) - sme hovorili vyššie. Titulok navodzuje dojem, ako keby ich bola celá hromada, my však bohužiaľ v súčasnosti o žiadnych nevieme. Takže diskutovať o tom, či sú spravodlivé, je z dôvodu ich neexistencie bezpredmetné. Na druhej strane však existujú pre umelcov mnohé nevýhody, ktorých existencia sa v stanovisku MPSVR ani v náznaku nepripúšťa. Skúsme uviesť aspoň niektoré:

 

1/ Všetci sme si rovní, ale umelci platia na základe povinnosti zo zákona viac

 

Uveďme príklad na ilustráciu: Sochár získa objednávku na návrh a realizáciu sochy za celkovú sumu 10 000 Eur. Pracuje na tom rok, jeho reálne náklady dosiahnu 8 000 Eur (materiál, odliatie do bronzu, pomocné práce, doprava, atď). Jeho vyúčtovanie bude vyzerať takto:

 

Príjem brutto:                                                                          10 000 Eur

Oprávnené náklady na zníženie daňového základu:                     8 000 Eur

Zdaniteľný základ:                                                                   2 000 Eur

Daň 19%:                                                                                   380 Eur

Poplatok pre kultúrny fond 2% z príjmu brutto:                             200 Eur

Príjem netto pred odvodmi do fondov:                                                 1 420 Eur

 

Na porovnanie vyúčtovanie pri rovnakom zdaniteľnom základe kohokoľvek iného, s podmienkou, že to bude za neumeleckú činnosť:

Zdaniteľný základ:                                                                   2 000 Eur

Daň 19%:                                                                                   380 Eur

Príjem netto pred odvodmi do fondov:                                                  1 620 Eur

 

Sumár: Umelec v tomto prípade zaplatí z rovnakého zdaniteľného základu 2 000 Eur o 52,63 % viac (580 Eur), ako ktokoľvek iný (380 Eur), odvody v tom ešte nie sú zahrnuté. Prečo? Lebo máme síce všetci rovnú daň 19%, ale umelci sú jediná skupina obyvateľov, ktorá je povinná zaplatiť ešte navyše (aj keď sa to formálne nenazýva daň) 2% z príjmu brutto do kultúrnych fondov, určených na podporu vzniku produktov kultúry (ktorých vznik nie je záujmom iba umelcov, ale celej spoločnosti).

Toto je jedna z tých „nadštandardných a nespravodlivých výhod“ umelcov? Nebolo by naopak spravodlivé – keďže žiadna iná skupina podobný príspevok na financovanie svojich aktivít povinne zo zákona neplatí – keby financovanie kultúrnych fondov na seba zobral štát? Podotýkam, že pre umelca tento poplatok predstavuje neraz výrazné znevýhodnenie oproti iným občanom – viď príklad vyššie a je zrejme len otázkou času, kým to niekto napadne na Ústavnom súde, ale pre štát to pritom predstavuje pomerne zanedbateľnú sumu (článok 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: „Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú základnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu k tejto diskriminácii.).

 

2/ Právo na kolektívne vyjednávanie patrí medzi základné ľudské práva, ale umelci v slobodnom povolaní si ho na Slovensku nemôžu uplatniť. Podľa našej legislatívy majú právo na kolektívne vyjednávanie iba zamestnanci a zamestnávatelia, nie „pracovníci“, ako je to uvedené v článku 28 Charty základných ľudských práv EU. Opäť „nadštandardná výhoda“?

 

Slobodní umelci pracujú v inom režime, ako je Zákonník práce a v rôznych vzťahoch podriadenosti či nezávislosti od svojich chlebodarcov, ale prakticky nemajú žiadnu pracovnoprávnu ochranu, majú pre svoj status problém získať pôžičku či úver v banke, ich zamestnávatelia ich môžu vydierať, zadarmo vykupovať ich autorské práva a slobodný umelec nemá prakticky žiadnu šancu brániť sa – okrem šance neprijať takúto prácu. I preto už roky žiadame kompetentné ministerstvá, aby riešili spoločensko-právne postavenie slobodných umeleckých povolaní.

 

3/ Umelci sú pri predaji svojho produktu znevýhodňovaní

 

Nákup umeleckých diel nie je možné v súčasnosti uplatniť na zníženie daňového základu. To je z pohľadu umelcov diskriminácia: Umelci sú u nás podľa platnej legislatívy – napriek odlišnostiam v charaktere ich činnosti – posudzovaní z hľadiska daní i sociálneho zabezpečenia v podstate rovnako ako podnikatelia, ktorí produkujú tovar na predaj. Pritom však produkt umelca – umelecké dielo – nie je pri kúpe, na rozdiel od kúpy iných produktov, posudzované ako položka, ktorú môže podnikateľ použiť na zníženie daňového základu. Toto diskriminačné opatrenie jednoznačne umelecké diela znevýhodňuje, odrádza potenciálnych zákazníkov, brzdí trh s umením a zmenšuje šance umelcov uživiť sa svojou prácou. Zaradenie nákupu umeleckých diel medzi náklady, ktoré by boli uznané na zníženie daňového základu by pritom:

 

- pomohlo rozhýbať trh s umením, zvýšilo by šancu umelcov uživiť sa svojou tvorivou prácou,

- zvýšilo by záujem o estetické dotvorenie pracovných a verejných priestorov (v súčasnosti steny aj tých najreprezentačnejších inštitúcii až príliš často zívajú prázdnotou …),

- štát by urobil niečo užitočné pre umenie a kultúru a nestálo by to prakticky nič: o sumu znižujúcu daňový základ u nákupcu by sa zároveň zvýšil daňový základ u predajcu, čiže štát by dostal pri existujúcej rovnej dani v konečnom dôsledku daň v nezmenenej výške.

 

Príklad na ilustráciu, ako sa to v praxi prejavuje: ak podnikateľ zriaďuje novú reštauráciu, výdavky si dá v zásade do nákladov, čo v podstate znamená, že pri existujúcej rovnej dani všetko kupuje ako keby so zľavou 19%: stoly, stoličky, poháre či obrusy na stôl. Umelecké diela (napr. obrazy) však nie, hoci slúžia, podobne ako iné doplnky, na vytvorenie príjemného prostredia pre zákazníkov a slúžia teda tiež na zvýšenie príjmu podnikateľa: ak bude prostredie atraktívne, je predpoklad, že sa tam budú zákazníci cítiť lepšie = je predpoklad na vyšší zisk = výdavky na nákup umeleckého diela by mali byť oprávneným výdavkom na zníženie daňového základu.

 

Ale nie sú: výdavky na umenie sú – z pohľadu štátnych inštitúcií – v rovnakej kategórii ako výdavky na alkohol (alebo hoci drogy): či peniaze prepijete alebo miniete na umenie, ste na tom z hľadiska daní rovnako: žiadny z týchto výdavkov nemôžete použiť na zníženie svojho daňového základu.

 

Štát týmto opatrením ako keby vysielal jasný signál: estetické dotvorenie pracovných a verejných priestorov je nežiadúce!

 

4/ Nepodporovanie umelcov štát kompenzuje tým, že podporuje špekulantov, ktorí na umení bezprácne zarábajú

 

Pri príprave podkladov pre Konferenciu o právnom a sociálnom postavení umelcov v Európe (Paríž 2008) som sa obrátil na generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej MF SR so žiadosťou o odpoveď na otázku, či u nás existujú špecifické daňové pravidlá pre podporu tvorby a či je možné uznať nákup umeleckého diela žijúceho autora ako položku znižujúcu daňový základ pre podnikateľov alebo súkromné osoby. Odpoveď som v plnom znení uverejnil v Bielej knihe o právnom a sociálnom postavení umelcov (na strane 83, vydala SVÚ, 2009 – dostupná je na www.svu.sk).

 

V odpovedi je v zásade uvedené:

- nie, na Slovensku nie sú umelci podporovaní žiadnym špeciálnym ustanovením daňových zákonov,

- nie, na Slovensku nie sú umelci podporovaní ani nepriamo tým, že by štát podporil v rámci daňových zákonov tých, ktorí kúpia umelecké dielo alebo investujú do umenia,

- je to však v podstate v poriadku (?!!), pretože nepodporovanie umelcov štát na druhej strane kompenzuje tým, že podporuje špekulantov, ktorí na umení bezprácne zarábajúdoslovný citát z vyjadrenia:

Fyzická osoba – občan, ktorý predá umelecké dielo (ktoré obstaral napr. kúpou alebo darom), príjem z jeho predaja je podľa zákona o dani z príjmov oslobodený od dane.

 

Naozaj si myslíte, že takýto zákon potvrdzuje tvrdenie o „nadštandardných a nespravodlivých výhodách umelcov“?

Naozaj si myslíte, že takýto zákon je z morálneho či vecného hľadiska v poriadku?

 

D/ Prečo je problém dostať umelcov do štandardných podnikateľských účtovných položiek

 

Chápeme snahu zjednotiť pravidlá pre všetkých, má logický a racionálny základ. Problém je však s umením: do štandardných podnikateľských účtovných položiek sa jednoducho nezmestí. Problém s tým majú všade, nielen na Slovensku, a spravidla to riešia špecifickými opatrenia týkajúcimi sa umenia (viď príklady v bode G).

            Prečo? Pretože medzi umením a podnikaním je zásadný rozdiel:

 

            a/ Cieľom podnikania (či už malého, týkajúce sa jedného človeka, alebo veľkého, zahŕňajúceho veľké medzinárodné korporácie) je dosiahnuť zisk. Ak ho v reálnom čase, napriek všetkej snahe a pokusom nedosiahnete, jediným rozumným riešením je utekať od toho.

 

Príklad: Ak si otvoríte stánok na predaj hot-dogov a mesiac čo mesiac budete vykazovať len stratu (vaše príjmy nepokryjú ani náklady), určite v tejto činnosti nebudete pokračovať roky. Možno nevydržíte ani rok. Pre názornosť predpokladajme, že akceptovateľná priemerná doba, po ktorej treba – v prípade trvalého vykazovania straty – podnikanie ukončiť, je cca 1 až 3 roky (prosím, neberte ma tu za slovo, pripúšťam, že toto číslo nie je presné: ide len o príklad na vysvetlenie rozdielov).

           

            b/ Čo hovorí o kultúrnych aktivitách medzinárodná konvencia UNESCO z roku 2005, ktorú ratifikovalo aj Slovensko (a je teda pre nás záväzná):

Kultúrne aktivity, tovary a služby ... stelesňujú alebo odovzdávajú kultúrne prejavy nezávisle od obchodnej hodnoty, ktorú môžu mať. Kultúrne aktivity môžu mať účel samy osebe ... (III. / Čl. 4, ods.4).

Čiže umenie nie je a nemôže byť – na rozdiel od podnikania - hodnotené len z pohľadu financií, jeho prioritou nie je dosahovanie zisku. Podstatná je myšlienka, neraz nehmotná zložka diela. Výstižne to sformuloval prof. Daniel Fischer na prvom zasadaní Rady pre umenie ministra kultúry SR (8. marca 2011) – dovoľujem si ho v skrátenej forme parafrázovať: umenie pôsobí komplexne a robí ľudí lepšími. Dodávam: Spoločnosť bez kultúry, rovnako ako spoločnosť bez vzdelania alebo zdravia, by bola spoločnosťou bez budúcnosti, dokonca aj keby to bola veľmi bohatá spoločnosť.

 

Umelec nie je v pravom zmysle podnikateľ. Na rozdiel od uvedeného príkladu fiktívny limit 1 či 3 roky na dosiahnutie zisku pre neho neplatí: umelec neraz pokračuje v činnosti, aj keď jeho činnosť neprináša zisk celé roky, či dokonca desaťročia – aj vďaka tomu neraz vznikli diela, ktoré sú ozdobou kultúrneho dedičstva ľudstva. Veľká časť činnosti umelca, dlhodobo a počas celého života, nie je a nemôže byt určená na predaj (nácvik skladby u hudobníkov, príprava na predstavenie u hercov, skice, kresby a štúdie u výtvarníkov atď); všetci umelci na sebe musia dlhodobo pracovať - bez toho v podstate nemajú vo svojom obore šancu (nemyslíme tým dlhodobé vzdelávanie, to je potrebné viac-menej vo všetkých oboroch ľudskej činnosti). Naproti tomu podnikateľ či zamestnanec pracuje, len keď ma objednávku, resp. keď je zaplatený (murár, keď raz zvládne svoje remeslo, už si určite nestavia vo voľnom čase na dvore z času na čas múr, len aby nevyšiel z cviku...) - toto umelcov odlišuje od podnikateľov.

 

V tomto je umeniu blízka skôr veda, šport alebo vzdelávanie, skúsme pre názornosť opäť niekoľko príkladov, ako by to vyzeralo, keby sme na ne striktne aplikovali načrtnutý princíp uvedený pri podnikaní (ak nedosiahneme v reálnom časovom období zisk, utekať od toho).

 

Veda: Epidémia AIDS vypukla už pred viac ako 30 rokmi. Toľko trvá aj výskum a pokusy objaviť liek proti tejto chorobe. Koľko by v prípade aplikovania vyššie uvedeného princípu podnikania trvalo, kým by sme pozatvárali akadémie vied a prepustili neúspešným vedcov: 3 roky ? Možno 5 či 10? A potom by sme začali zase odznovu?

Samozrejme je to nezmysel: princíp podnikania takto na vedu aplikovať nemožno. Aj keby sa úspech podarilo dosiahnuť hoci po 50 rokoch, ak sa raz dosiahne úspech, bohato vynahradí všetky náklady: prínos bude nevyčísliteľný. Aj keby sa úspech nikdy nedosiahol, vďaka sústredenému úsiliu môžu vedci prísť – aj náhodne – na iné dôležité objavy (tak, ako sa to stalo napr. v prípade Penicilínu).

 

Šport: aj nad športovcami by sme za 3 či 5 rokov – pokiaľ by sa nestihli stať majstrami sveta – zlomili palicu? Samozrejme je to tiež nezmysel, dosiahnuť úspech (=zisk) trvá často oveľa dlhšie: hráči, ktorí nám priniesli majstrovský titul v hokeji, mali za sebou 15 či 20 rokov aktívnej prípravy. Načrtnutý podnikateľský princíp by nefungoval ani tu.

 

Vzdelávanie: tu by sme mohli rovno zrušiť univerzity i stredné školy a základné zredukovať na tretinu: kto by nepreukázal výsledky po 3 či 5 rokoch vzdelávania, dostal by vyhadzov. Takže samozrejme ďalší nezmysel: všetci vieme, že výsledky vzdelávania sa môžu reálne prejaviť o 15 či 20 rokov, prakticky o jednu generáciu neskôr.

 

Spoločné pre vedu, šport, vzdelávanie a umenie je to, že ak chceme dosiahnuť špičkový výsledok, potrebujeme širokú základňu (je to niečo ako pyramída: čím je základňa širšia, tým vyššie sa ocitne vrchol) a dostatočný čas: ani Michelangelo by z hľadiska načrtnutých podnikateľských kritérií možno neuspel: v Sixtínskej kaplnke bol po roku práce zase úplne na začiatku (nebol spokojný s výsledkom, tak všetko zničil a začal znovu – môžeme byť len radi, že sa na to napriek nespornej ekonomickej nevýhodnosti odhodlal), ani po troch rokoch ešte nebol pre neho čas na zúčtovanie ziskov: konečný výsledok však stál za to, hodnota jeho diela je nevyčísliteľná.

 

Medzi vedou, vzdelávaním či umením sú samozrejme aj rozdiely: vedec a učiteľ sú spravidla platení za činnosť, nie za konečný efekt (=zisk) pre spoločnosť – dostávajú pravidelný mesačný plat ako zamestnanci (teraz vôbec nehovoríme o tom, či je ich plat primeraný alebo nie – konštatujeme len, že vôbec nejaký JE).

Problémom v umení je to, že pre mnohé umelecké profesie zamestnanie proste neexistuje. Často jediná alternatíva – ak chce umelec vykonávať činnosť, v ktorej je odborníkom - je slobodné povolanie.

A tu sme pri jadre problému: ak ste na Slovensku umelcom v slobodnom povolaní, ste posudzovaný ako podnikateľ, hoci ním z mnohých dôvodov v podstate nie ste.

 

Niektoré problémy máme so SZČO spoločné, a preto sa navzájom podporujeme: na rozdiel od zamestnancov nemajú SZČO ani umelci zaručený pravidelný príjem, platené dovolenky, neplatené „nadčasy“ sú pre SZČO i umelcov samozrejmosťou, pracovné priestory, nástroje a materiál si musia zabezpečiť i zaplatiť sami, atď. Spoločné máme i to, že napriek tomu, že všetky odvodové systémy sú nastavené na pravidelné platby, SZČO i umelci vzhľadom na nepravidelnosť v príjme často platia z príjmu, ktorý reálne nemajú.

Pre umelcov je to ťažké nielen v začiatkoch kariéry, keď vás nikto nepozná, ťažké je to i koncoch: úspech v niektorých druhoch umenia je limitovaný veľmi krátkym časovým úsekom (napr. tanec; aj postavu Júlie si už nikdy nezahráte, ak to nestihnete v priebehu veľmi krátkeho obdobia na začiatku kariéry), na určitý čas alebo i natrvalo vás môže odpísať aj pre iných úplne banálne zranenie (facka či úder do tváre u hráča na dychové nástroje, poranenie prsta u huslistu či klaviristu, problém s hlasivkami u herca či speváka, atď).

Príjem umelcov je nielen kolísavý: napriek tomu, že tvrdo pracujú i naďalej (maľujú, bojujú s blokom kameňa pri tvorbe sochy, cvičia na hudobnom nástroji atď) neraz na kratšie či dlhšie obdobie môže klesnúť na nulu: neúspech, zlom či nepredvídateľné hluché obdobie nezáujmu o vás neraz príde nečakane aj vtedy, keď ste na výslní. Príjem sa náhle zastaví, a vy nikdy neviete, na ako dlho: na dva mesiace? Na šesť či desať mesiacov? Na dlhšie? V zamestnaní – ak nepočítame s kriminálnymi prípadmi – sa to stať nemôže: ak pracujete, na zaplatenie máte zákonný nárok. V umení je to realita, s ktorou umelci žijú celý život: aj keď tvrdo pracujete, na zaplatenie žiadny nárok nemáte!

 

Pri všetkej úcte k snahe o racionalitu a zjednodušenie: na vyššie uvedených príkladoch sme chceli ilustrovať, že zásadné a špecifické odlišnosti si vyžadujú špecifické riešenia.

 

Dovolím si uviesť citát Jozefa Švoňavského, kolegu z Grémia SKKD:

Spravodlivosť sa nedá vypočítať iba porovnávaním čísiel. Môžeme diskutovať, či je spravodlivé, že na jednom strome rastú hrušky a na druhom jablká... Neviem, ale mám rád oboje.

 

Práve z uvedených dôvodov sú umelci v európskych krajinách všeobecne v horšom postavení ako pracovníci v iných profesiách, ak porovnáme skupiny s rovnakým stupňom vzdelania, dĺžkou pracovnej aktivity a pod. (pozri: The Status of Artists in Europe, a study requested by the European Parliament’s committee on Culture and Education, completed in November 2006, author European Institute for Comparative Cultural Research, Bonn, and others).

Z nedávnej štúdie realizovanej spoločnosťou TERA Consultants v marci 2010 pre Medzinárodnú obchodnú komoru vyplynulo, že pracovníci v kultúre, napriek všeobecne vyššiemu vzdelaniu (v kultúre má 48% pracovníkov univerzitný stupeň vzdelania oproti 26% celkove) majú výrazne rizikovejšie, menej bezpečné povolanie s neistým príjmom:

 

- 16% pracovníkov v kultúre má len dočasné povolanie, v porovnaní s 13% pri pracujúcich celkove,

- 25% pracovníkov v kultúre má zamestnanie len na čiastočný úväzok, oproti 17% celkove,

- 29% pracovníkov v kultúre v EU sú samostatne zárobkovo činné osoby, v porovnaní so 14% celkove

- dve zamestnania súčasne má v EU-27 v porovnaní s celkovým priemerom skoro dvakrát tak vysoký počet pracovníkov z oblasti kultúry,

- 29% pracovníkov z oblasti kultúry v rámci EU-27 príležitostne pracuje aj doma, čo je výrazne viac ako v iných profesiách: z celkovej pracovnej sily príležitostne pracuje doma nie viac ako 13% pracujúcich.

Aj výsledky uvedených štúdii dokazujú, že mýty o ľahkom živote a nadštandardne veľkých príjmoch umelcov sú len ilúzia, živená napr. náhodnými „celebritami“ a médiami výdatne spopularizovanými informáciami o odmenách za výhry jednotlivcov v súťažiach ako Superstar, ktoré s reálnym životom umelcov nemajú prakticky nič spoločné. (Na porovnanie: ak vyhrá obyvateľ Košíc rekordný jackpot v nejakej lotérii, nedá sa to považovať za dôkaz, že na východnom Slovensku sú všetci obyvatelia bohatí, resp. že sú bohatší ako napr. obyvatelia Bratislavy.) Kultúra a umenie nie sú totožné s pojmom „šoubiznis“.

Ako sa tento problém rieši v iných krajinách? - viď bod G.

 

E/ Naozaj si myslíte, že kultúra nestojí za to, aby sa ňou bolo treba zaoberať?

 

Napriek tomu, že umelci, bez ktorých tento sektor nemôže existovať, sú všeobecne v horšom postavení, ako ostatní pracujúci v európskych krajinách, kultúrny a tvorivý sektor ako celok sú v dobrej kondícii a patria k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim sektorom v Európe.

 

Umenie a kultúra naozaj nie sú iba otázkou zábavy či luxusu. Sú veľmi dôležité aj z pohľadu ekonomiky: v rozpore s dosť rozšíreným názorom ich príspevok pre celkový rozvoj štátu zďaleka nie je marginálny. Na ilustráciu uvádzam niekoľko čísiel zo štúdie The Economy of Culture in Europe (a study prepared for the European Commission a Directorate-General for Education and Culture in October 2006):

 

Celkový obrat kultúrneho a tvorivého sektora bol v Európe v roku 2003 vyšší ako 654 miliárd EUR; toto číslo nám povie oveľa viac, ak si ho porovnáme s obratom v automobilovom priemysle či v odvetví informačných technológií:

- obrat automobilového priemyslu bol v roku 2001                                - iba 271 miliárd €

- obrat v odvetví informačných technológií bol v roku 2003                   - iba 541 miliárd EUR

 

Podiel tohto sektora na HDP v rámci EU bol v roku 2003 2,6 %. Toto číslo je tiež oveľa zaujímavejšie, ak porovnáme podiel tvorivého sektora s podielom niektorých priemyselných odvetví na HDP v rámci EU:

- podiel textilného priemyslu                                                                            - 0,5%,

- podiel potravinárskeho a tabakového priemyslu spolu s výrobou nápojov       - 1,9%,

- aktivity v rámci realitného trhu                                                                                   - 2,1%

- aj také giganty, ako chemický a gumárenský priemysel spolu s produkciou

plastických hmôt dosiahli spolu nižší podiel, ako tvorivý sektor!                   - 2,3%

 

V rokoch 1999-2003 bol celkový rast pridanej hodnoty tvorivého sektora 19,7%, čo bolo o 12,3% viac ako celkový rast ekonomiky.

 

V roku 2004 pracovalo v tvorivom sektore 5,8 milióna ľudí. Zatiaľ čo celková zamestnanosť v EU v rokoch 2002-2004 poklesla, zamestnanosť v tvorivom sektore vzrástla (+1,85%).

 

Z nedávnej štúdie realizovanej spoločnosťou TERA Consultants v marci 2010 pre Medzinárodnú obchodnú komoru (http://www.teraconsultants.fr/assets/publications/PDF/2010-Mars Etude_Piratage_TERA_full_report-En.pdf) vyplynulo, že kultúrny a kreatívny sektor v 27 krajinách EÚ vytvoril v roku 2008 odhadom takmer 560 miliárd Eur pridanej hodnoty, čo predstavuje 4,5%-ný príspevok do celkového HDP Európskej únie. Keď k tomu pripočítame súvisiace sektory ako výroba a predaj tovaru a pridružené sektory ako doprava, pridaná hodnota je približne 860 miliárd Eur, predstavujúcich odhadom 6,9%-ný podiel HDP. Z pohľadu zamestnanosti zodpovedá kultúrny a kreatívny sektor v roku 2008 za 8,5 milióna pracovných miest alebo 3,8% celkovej pracovnej sily. Ak berieme do úvahy aj súvisiace sektory, zamestnanosť je 14 miliónov alebo 6,5% celkovej pracovnej sily Európskej únie.

 

Dovolím si v tejto súvislosti voľne citovať kolegu Petra Kerlika z Grémia SKKD. V časoch, keď pôsobil vo funkcii veľvyslanca vo Fínsku, dozvedel sa zaujímavú informáciu z čias pôsobenej železnej lady – Margaret Thacherovej, ktorá chcela v rámci úsporných opatrení výrazne zoškrtať podporu kultúry vo Veľkej Británii. To sa stalo podnetom pre uskutočnenie výskumu, ako to s financovaním kultúry vlastne je. Výsledky boli prekvapujúce a spôsobili zrušenie plánovaných škrtov v kultúre: každá libra, ktorú štát poskytol na financovanie kultúry, podľa výsledkov analýzy priniesla nazad do štátneho rozpočtu libry tri!

O tomto prípade nemám k dispozícii žiadny písomný dokument, nemôžem ho teda doložiť, avšak vyššie uvedené štúdie ho viac-menej potvrdzujú: výsledky, ku ktorým dospeli, sú porovnateľné.

 

Takže kultúra podľa nášho názoru za to určite stojí, jej príspevok pre rozvoj spoločnosti je ďaleko väčší, ako si bežne uvedomujeme. Preto riešenie problémov kultúry by malo byť v záujme nielen samotných umelcov, ale celej spoločnosti.

 

F/ Naozaj si myslíte, že na Slovensku sa robí pre kultúru priveľa?

 

            Ak si to myslíte, ste na omyle. Uveďme zopár čísiel:

 

Podpora kultúry na Slovensku je na úrovni necelých 0,4 % HDP (porovnajte si to s podielom kultúry na tvorbe HDP!) a dlhodobo klesá (podľa dostupných údajov v roku 1994 bola na úrovni 0,9%, v roku 2004 na úrovni 0,6%)

Podpora kultúry v Poľsku – teda krajiny v našom regióne, s porovnateľnou históriou a s horšími ekonomickými výsledkami: nedávno podpísal poľský prezident záväzok, že Poľsko bude vynakladať na kultúru 2,5 x viac ako Slovensko: 1 % HDP !

Priemerná podpora kultúry v krajinách EU: 5x viac ako na Slovensku - okolo 1,9% !!

 

K celkovému nie príliš radostnému obrazu ešte pripočítajte neexistenciu mnohých systémových opatrení, ktoré umelcom v európskych krajinách vytvárajú adekvátne podmienky na tvorbu, neporovnateľné s našimi a efektívne tak umožňujú rozvoj kultúry na prospech celej spoločnosti – viď nasledujúci bod.

 

G/ Naozaj si myslíte, že na Slovensku vieme všetko lepšie? Nestojí za to využiť dlhoročné skúsenosti iných krajín EU a neobjavovať to, čo bolo už dávno objavené a overené v praxi?

 

Uvádzam zopár príkladov (zdroj najmä White Book, Maisson des Artiste, Paríž, 2009), ako sa už roky riešia špecifické problémy umelcov v krajinách EU. Nepochybujme o tom, že si vedia spočítať, či sa to pre štát oplatí – napriek tomu, že na rozdiel od Slovenska tam umelcom skutočne poskytujú mnohé výhody, ktorými zohľadňujú ich špecifické a neraz veľmi neisté postavenie, o „neoprávnených a nadštandardných výhodách umelcov“ sa tam nehovorí.

Žiadny pozitívny príklad zo Slovenska sa v tomto prehľade nevyskytuje. Ak tu Slovensko spomenuté je, tak úplne na chvoste (viď napr. platba DPH za umelecké dielo, kde sme uvedení na poslednom, čiže najhoršom mieste).

 

Opatrenia v oblasti sociálneho poistenia umelcov:

 

Nemecko umožňuje svojim umelcom, bez ohľadu na výšku príjmov, využívať systém sociálneho zabezpečenia prvé tri roky ich umeleckej činnosti. Polovicu sociálnych odvodov platia umelci a zvyšok fond sociálneho zabezpečenia umelcov, ktorý je financovaný z príspevkov od vystavovateľov umeleckých diel a podnikateľov v oblasti umenia.

 

Dánsko umožňuje umelcom rozložiť si platenie odvodov na tri prvé roky vykonávania činnosti a následne si vypočítať odvody na základe predchádzajúcich troch rokov činnosti.

 

Maďarsko takisto disponuje systémom znížených sociálnych odvodov. Umelci povinne odvádzajú 15% z príjmu oproti 29%, ktoré platia zamestnanci v ostatných sektoroch. Navyše tento systém rozlišuje medzi jednotlivými typmi príjmov. Tak sa príjmy z autorských práv nezapočítavajú do sumy, z ktorej sa stanovujú povinné odvody.

 

Zákon v Estónsku prihliada na neisté postavenie umelcov venujúcich sa tvorivej činnosti, a preto zakotvuje možnosť poskytnúť umelcom bez príjmov podporu po dobu šiestich mesiacov.

 

V Litve umožňuje legislatíva za istých podmienok poskytovanie starobných dôchodkov výtvarným umelcom. Navyše, ak je umelec bez príjmov, zákon povoľuje financovanie jedného umeleckého projektu na obdobie kratšie ako 24 mesiacov.

 

Luxembursko má v legislatíve takisto niekoľko osobitných sociálnych opatrení: tamojší systém sociálneho zabezpečenia pri stanovovaní povinných sociálnych odvodov zohľadňuje nepravidelnosť príjmov umelcov a dĺžku obdobia, nevyhnutného na zrealizovanie umeleckej aktivity.

 

Vo Francúzsku je výška odvodov pre umelcov v slobodnom povolaní 15,50%, teda je nižšia než pre bežných zamestnancov (približne 23%) a podnikateľov, u ktorých predstavuje 30 až 50% z ročného obratu.

 

Niektoré krajiny zaviedli opatrenia uľahčujúce osamostatnenie sa umelcov na začiatku umeleckej tvorby. Napríklad vo Fínsku a v Belgicku môže platiť umelec nižšie odvody, ak ešte len začína tvoriť.

 

Špecifický daňový systém pre umelcov je v platnosti v týchto krajinách EU:

Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko

 

Prehľad sadzby DPH na predaj umeleckých diel

 

Lituanie Lithuania                      0

Pologne Poland                       0

Portugal Portugal                     5

Danemark Denmark                  5,5

France France                          5,5

Belgique Belgium                     6

Luxembourg Luxemburg           6

Allemagne Germany                  7

Espagne Spain                                    7

Finlande Finland                       8

Slovénie Slovenia                     8,5

Grèce Greece                           9

Autriche Austria                       10

Suède Sweden                                    12

Irlande Ireland                          13,5

Chypre Cyprus                        15

Royaume-Uni UK                     17,5

Estonie Estonia                       18

Lettonie Latvia                         18

Pays-Bas Netherlands              19

Hongrie Hungary                      20

Slovaquie Slovakia               20

 

Špeciálne úpravy pre umelcov pri platbe DPH v krajinách EU:

 

Vo Francúzsku predstavuje bežná DPH 19,6%, no pri predaji umeleckých diel sa znižuje na 5,5%, pričom umelci s obratom nižším ako 32 000 € DPH neplatia. Oslobodenie od DPH môžu využiť aj tí, ktorých obrat je vyšší, za predpokladu, že v rámci jedného fiškálneho roka nepresiahne 41 500 €.

 

V Írsku sú umelci oslobodení od DPH pri ročnom obrate nižšom ako 35 000 €. Pre ostatných nad týmto limitom platí DPH vo výške 13,5%, ak dielo predáva priamo autor, alebo 21,5%, ak ho predáva galerista.

 

V Portugalsku nepodliehajú plateniu DPH autorské práva. DPH na umelecké diela dosahuje 5% z predajnej ceny, ak ho predáva priamo autor, avšak sa zvyšuje na 21%, ak ho predáva galerista.

 

Vo Veľkej Británii je daň z pridanej hodnoty pri predaji umeleckých diel stanovená na 17,5% ale len v prípade, že ročný obrat umelca presiahne 83 000 €.

 

A napokon Slovinsko, kde na predaj umeleckých diel takisto platí špeciálna DPH vo výške 8,5% diel, ak ich predávajú priamo autori. Umelci, ktorí zarobia menej ako 25 000 € ročne, nie sú vôbec povinní platiť DPH.

 

Zdaňovanie príjmu alebo zisku umelcov

 

V Litve platí pre umelcov so štatútom « tvorivých umelcov » špecifická daň z príjmu vo výške 15%. Toto znížené percento však nedovoľuje odpočítavať odpisy. V prípade zahrnutia odpisov sa totiž daň zvyšuje na 24%.

 

Luxembursko roku 1999 zaviedlo množstvo daňových opatrení na podporu umeleckých aktivít, medzi ktoré patrí oslobodenie od daní v prípade umeleckých ocenení, grantov a sociálnych odvodov. Okrem toho si umelci môžu odpočítať ako paušál 25% z obratu a to až do výšky 12 394 €.

 

V Portugalsku zákon umožňuje 50% príjmu, pochádzajúceho z predaja umeleckých diel, oslobodiť od dane z príjmu, ale len do maximálnej hodnoty 27 124 €.

 

Umelci, tak ako všetky ostatné fyzické osoby, podliehajú v Slovinsku dani z príjmu, ktorá sa vypočíta na základe systému progresívnej dane, pričom umelci so štatútom SZČO si môžu uplatniť mnohé daňové úľavy, ktoré zahŕňajú možnosť odpočtu 25% z dane z príjmu, ak zarobia menej ako 42 000 € ročne. Ak zarobia viac, potom môžu využiť možnosť odpočtu skutočných výdavkov. Umelci takisto môžu požiadať o dodatočnú daňovú úľavu vo výške 15%, ale len do výšky príjmu 25 000 € ročne.

 

Vo Francúzsku, kde sa obyčajne pri príjme nižšom ako 32 000 € uplatňuje bežný odpočet 34%, sa môže umelec rozhodnúť pre odpočet skutočných výdavkov, ak presiahnu zvyčajnú kvótu. Nad limit 32 000 € je priznávanie skutočných výdavkov povinné. Umelci na začiatku svojej kariéry môžu využiť 50% zníženie dane a to najviac prvých 5 rokov, avšak len do maximálnej výšky príjmu 50 000 € ročne.

 

Zohľadnenie variability príjmov v priebehu roka a v začiatkoch umeleckej činnosti pri výpočte dane

 

Rakúska legislatíva prihliada na možné kolísanie príjmu umelcov. V prípade obzvlášť veľkých príjmov má umelec možnosť využiť osobitný mechanizmus a zaplatiť daň vypočítanú z priemernej sumy zarobenej za predchádzajúce tri roky. Vypočítaný priemer príjmu v niektorých prípadoch má za následok oslobodenie od daní.

 

Vo Švédsku je možné odpočítať z osobného príjmu obchodné straty. Umelci s nepravidelnými príjmami si ich môžu rozložiť na dva roky.

 

V Španielsku je pre umelcov počas prvých dvoch rokov činnosti výška dane výnimočne nízka – 7% namiesto 15%. Ide však len o dočasnú výhodu, keďže umelci sú povinní spätne kompenzovať 8% rozdiel, akonáhle získajú reputáciu.

 

Vo Francúzsku daňový systém v snahe pomôcť umelcom zakotvuje možnosť rozloženia platby dane v prípade výnimočne vysokého zdaniteľného príjmu na časové obdobie tri až päť rokov.

 

Daňové úľavy pri investovaní do umenia

 

Na Cypre zákon z roku 1982 nariaďuje, aby investori venovali na podporu umenia 1% zo stavebných nákladov pri výstavbe verejných budov.

 

V Írsku platia dve paralelné iniciatívy: jednou je program stimulujúci a podnecujúci dary pre národné a verejné inštitúcie, vrátane tých, ktoré podporujú umenie. V zmysle programu spoločnosti a fyzické osoby, ktoré podporujú rozvoj umenia v Írsku alebo sa podieľajú na ochrane kultúrneho dedičstva, sú odmenené daňovými úľavami. Druhou iniciatívou je program, ktorý platí od roku 1997, financovaný 1% daňou na všetky nové stavby, ktorý umožňuje podporovať verejné umelecké projekty.

 

V Luxembursku takisto existuje systém daňových úľav pre spoločnosti finančne podporujúce umenie.

 

V Slovinsku spoločnosti i jednotlivci môžu odpočítať náklady na podporu kultúry zo svojho daňového základu, ale iba do výšky 0,3 % ich zdaniteľného príjmu.

 

Podpora profesionálom v oblasti výtvarného umenia prostredníctvom dotácií

 

Vo väčšine krajín Európskej únie pochádzajú podpory výtvarných umelcov z verejných zdrojov. Udeľujú ich ministerstvá danej krajiny priamo spravujúce kultúru alebo miestne samosprávy. Napríklad v Rakúsku, Francúzsku, Fínsku, Maďarsku a Slovinsku poskytuje granty štát, región alebo miestne samosprávy, pričom umelci o ne musia požiadať.

 

V Španielsku Ministerstvo kultúry udeľuje štipendiá v oblasti výtvarných umení, na realizáciu a podporu kultúrnych iniciatív a tiež na vzdelávanie odborníkov v oblasti kultúry. Na miestnej úrovni významne prispieva k rozvoju umenia mesto Madrid udeľovaním cien a organizovaním súťaží.

 

Slovinské ministerstvo kultúry sa rozhodlo podporovať mobilitu umelcov prostredníctvom programu, ktorý umelcom umožňuje pracovať po dobu dvoch mesiacov v troch ateliéroch. Ateliéry sú vo vlastníctve vlády a nachádzajú sa v Berlíne, Londýne a New Yorku. Ministerstvo hradí aj náklady na ubytovanie a dopravu vybraným kandidátom.

 

Estónsko nepozná osobitný systém podpory. Umelec však môže požiadať o štipendium Estónsku kultúrnu nadáciu, ktorá prerozdeľuje financie získané zdanením alkoholu, cigariet a hazardných hier, avšak maximálne štyrikrát do roka. Nadáciu vedie komisia, ktorá sa mení každé tri roky.

 

V Írsku sú finančné prostriedky Umeleckej Rady vytvorené príspevkami zo štátneho rozpočtu a príjmom z Národnej lotérie.

 

Lotyšsko nepozná osobitný systém podpory. Vláda však financuje Lotyšskú kultúrnu nadáciu, o ktorej rozhoduje Ministerstvo kultúry a početné komisie. Získanie podpory z tejto nadácie umožňuje súťaž.

 

Vo Veľkej Británii dostávajú umelci štipendiá, ceny a prémie od umeleckých komisií v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku ako aj zo štátnych a regionálnych umeleckých systémov lotérií, ktoré priamo i nepriamo podporujú kultúrny sektor. Umelci majú takisto možnosť požiadať o štipendiá na ateliéry.

 

V Grécku, Írsku a Francúzsku nariaďuje zákon súkromným spoločnostiam venovať 1% z rozpočtu výstavby verejných budov umeleckému sektoru.

 

V Luxemburgu sa pri stavbe verejných budov predpokladá poskytnutie 1 až 10% z rozpočtu na nákup umeleckých diel, ktoré budú súčasťou danej budovy.

 

Aj v Nemecku investujú súkromné spoločnosti do umenia prostredníctvom poskytovania podpôr a cien. Rovnako dôležitú úlohu pri podpore umeleckej tvorby hrá sponzorstvo súkromných spoločností.

 

V Nórsku sa pri stavbe verejných objektov i ciest vynakladajú 3% z rozpočtu na podporu výtvarného umenia v danom regióne.

 

 

H/ Bude záväzok SR vypracovať oficiálnu správu o implementácii konvencie UNESCO na Slovensku dôvodom pre medzinárodné fiasko, alebo naopak pozitívnym impulzom pre rozvoj kultúry?

 

Už v novembri 2010 som dostal zo sekcie zahraničných vzťahov Ministerstva kultúry k dispozícii manuál v pôvodnom v anglickom znení, ktorý presne stanovuje podmienky na vypracovanie oficiálnej správy v mene Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru UNESCO o podpore a ochrane kultúrnej diverzity u nás.

Vtedy bol ešte zhruba rok do termínu, kedy v zmysle svojich medzinárodných záväzkov má Slovenská republika uvedenú správu predložiť. Úprimne povedané, mal som z toho zmiešané pocity. Kritéria na vypracovanie správy sú zadefinované veľmi presne, vyžadujú sa fakty, na každú veľmi konkrétnu otázku a množstvo pomocných otázok je stanovený presný rozsah odpovede. Priestor na všeobecné nezáväzné frázy manuál neposkytuje.

Mal som obavy, že vzhľadom na to, čo sa v kultúre urobilo a najmä neurobilo, odpoveď na mnohé otázky bude veľmi rozpačitá. Medzitým ubehol ďalší polrok. Možno však ešte nie je beznádejne neskoro: možno je ešte šanca využiť i tento impulz na to, aby sa kultúra dostala z periférie záujmu aspoň trochu do centra pozornosti, aby sa od slov prešlo k činom. Kultúra to už naozaj potrebuje.

 

 

E/ Celkové zhrnutie: Áno, systém je pokrivený a neraz to pociťujú na svojej koži aj umelci. Pri koncepčnom riešení sme ochotní konštruktívne spolupracovať – usilujeme sa o to už roky.

 

Ak ste si pozorne prečítali tento text, snáď s nami budete súhlasiť, že máme dôvod zhodnúť sa zo stanoviskom MPSVR pri vete z úvodného odstavca (citujem: Preto umelci, ktorí protestujú proti zmenám v daniach a odvodoch, sú najlepším príkladom pokrivenosti dnešného daňovo-odvodového systému.), aj keď z iných dôvodov, ako je to uvedené v stanovisku MPSVR.

Preto sa nebránime zmenám – sú naozaj potrebné. Nemôžete však od nás očakávať podporu jednostranným krokom, rušiacim opatrenia, ktoré umelcom v súčasností pomáhajú ako tak prežiť, pokiaľ iné deformácie v ich neprospech, ktoré sú neraz priam diskriminačné, zostávajú stále v platnosti. Preto sme za komplexné posúdenie situácie.

Nie vždy je to otázka financií, niekedy by stačila dobrá vôľa.

 

F/ Úplne na záver: Áno, vieme že situácia nie ja ľahká, ani nie je dôvod závidieť tým, ktorí musia v ťažkej situácii zodpovedne rozhodnúť, ako ďalej.

 

Európa vo veľkej miere stavila na kultúru. Nie je to len už spomenutá Konvencia UNESCO z roku 2005, ktorá je zameraná na rozvoj kultúry, nie sú to len pribúdajúce medzinárodné kultúrne akcie, ako napr. projekt Európske mesto kultúry. Nie je to len rozvoj cestovného ruchu: 55 % z celosvetového obratu sa pritom realizuje okolo nás – tu, v Európe - a celkový objem v tomto biznise neustále narastá. Kultúra spolu s prírodou patrí k hlavným cieľom, dopĺňa ich šport (skôr pri jednorazových akciách, ako boli napr. MS v hokeji): turisti k nám nebudú prichádzať preto, aby sa povozili po diaľniciach (samozrejme, aj tie sú z mnohých dôvodov potrebné) – budú prichádzať preto, aby tu niečo zažili, budú prichádzať, ak im budeme mať čo ponúknuť. A hodnotiť nás budú aj podľa úrovne toho, čo im ponúkneme: aj kultúra sa výrazne podieľa na vytváraní obrazu národa.

            Ak si myslíte, že kultúra nie je pre ľudí dôležitá, skúste sa niekedy večer prísť pozrieť pred Slovenské národné divadlo: som pravidelným návštevníkom a už roky tam večer vídavam autobusy z Rakúska: stojí im zato pricestovať sem kvôli divadlu (zároveň si aj niekde posedia, niečo vypijú či posedia pri večeri, takže pozitívny prínos sa prejaví rôznymi formami). Návštevníci sa zaujímajú aj o prezentácie výtvarného umenia: na výstave fotografií National Geographic sme v Galérii Slovenskej výtvarnej únie za jediný deň mali skoro 1 300 návštevníkov! Pre mnohých návštevníkov Bratislavy sa stala samozrejmou súčasťou jej letnej podoby dlhoročná výstava Socha a objekt (najmä vďaka Viktorovi Hulíkovi), pojmom sa stali Bratislavské jazzové dni (najmä vďaka Petrovi Lipovi), samozrejmosťou sú letné kultúrne festivaly, unikátom je Bienále ilustrácii Bratislava, výstavy v Meulensteen Art Museum Danubiana v Čunove sa stali atrakciou aj pre zahraničných návštevníkov, atď.

            Máme mnoho umelcov, ktorí Slovensko zviditeľnili i v zahraničí: nielen Andyho Warhola so slovenskými koreňmi. Úspechy získali operní speváci Peter Dvorský, Miroslav Dvorský, Martin Babjak, A.Kučerová, kultúrnou udalosťou sa stala veľká výstava Ruda Sikoru v Národnej galérii v Prahe, dielo sochára Jozefa Jankoviča či ilustrátora a grafika Albína Brunovského tiež netreba predstavovať; nedávno kúpila prestížna Londýnska Tate Gallery dielo pomerne mladého, ale už známeho slovenského výtvarníka Romana Ondáka, v Európskom parlamente prejavili záujem o získanie obrazov Marka Blaža, víťaza Bienále voľného výtvarného umenia SVÚ, dobré meno má scénografia, s úspechom sa v zahraničí stretávajú hudobné súbory, spomínam si na ohlas predstavenia SND Tančiareň vo Francúzsku, atď. – všetkých a všetko vymenovať nemožno.

            Máme byť na nich hrdí? Alebo preváži názor, že kultúru až tak nepotrebujeme, že umelci sú zbytoční? Aká bude kvalita kultúry, ak sa budú zásadné kroky neustále odkladať? Je možné dlhodobo dosahovať špičkové profesionálne výkony v amatérskych a zhoršujúcich sa podmienkach?

 

            Minulý rok odštartovala nová iniciatíva Európskej komisie s cieľom uvoľniť potenciál kultúrneho a kreatívneho sektora v Európe. Androulla Vassiliou, komisárka EK pre vzdelávanie, kultúru a multilingualizmus pri príležitosti otvorenia celoeurópskej diskusie k tejto téme dňa 27. apríla 2010 povedala:

„Európsky kultúrny a kreatívny sektor nie sú len základom pre kultúrnu rôznorodosť na našom kontinente; sú zároveň jedným z našich najdynamickejších ekonomických sektorov. Majú zohrať významnú úlohu pri úsilí vyviesť Európu z krízy.“

 

Dovolím si úplne na záver voľne parafrázovať známy výrok pána Milana Lasicu:

Dobehnúť najrozvinutejšie krajiny je ťažké, najmä ak budeme utekať opačným smerom.

 

V mene Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu

Akad. mal. Pavol Kráľ,

Predseda Grémia SKKD

 

.............................................................................................................................

Už na tlačovej konferencii k petícii dňa 20.7.2011 z našej strany odznelo, že nie sme odborníci na ekonomiku, právne či sociálne otázky: sme umelci a uvedeným témam sme sa začali venovať (a venujeme sa im najmä vo svojom voľnom čase) preto, lebo problémy v kultúre sa dlhodobo hromadili a riešenia sa neustále odkladali. Našou prednosťou je však to, že poznáme prostredie umelcov, ich reálne podmienky, a máme v tejto oblasti aj bohaté medzinárodné skúsenosti. Poznáme príklady z praxe u nás a v zahraničí, vieme pripraviť návrhy, vieme a chceme konštruktívne spolupracovať.

 

Odborníkov máme viac, na ilustráciu skúseností v danej oblasti uvádzame aspoň výber z aktivít pisateľa vyššie uvedeného stanoviska:

Pavol Kráľ v súčasnosti pôsobí ako predseda Grémia Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu (SKKD zahŕňa 19 asociácii a únií naprieč celým kultúrnym spektrom); je predsedom Slovenskej výtvarnej únie (strešnej organizácie profesionálnych výtvarných umelcov na Slovensku, ktorá má 23 združení); je členom Rady ministra kultúry SR pre umenie; je členom celosvetového Výkonného výboru IAA/AIAP UNESCO (Medzinárodná asociácia umenia, zastupuje umelcov z cca 100 štátov z celého sveta); je členom užšieho štvorčlenného Vedenia a tajomníkom európskeho Výkonného výboru IAA Europe (regionálnej organizácie IAA pre Európu a Severnú Ameriku); podieľa sa na práci ECCD a IF CCD (Európska koalícia pre kultúrnu diverzitu a Medzinárodná federácia koalícii pre kultúrnu diverzitu); na Kongrese IF CCD v Salvadore de Bahia (Brazília, nov 2009) presadil schválenie samostatnej slovenskej rezolúcie o podpore kultúry; zúčastnil sa na príprave a priebehu 1. európskej konferencie o právnom a sociálnom postavení umelcov v EU (Paríž, Centre Pompidou, dec 2008, výsledky boli publikované v anglicko-francúzskom vydaní White Book, Maisson des Artistes, Paríž 2009); zabezpečil rozšírené vydanie Bielej knihy v slovenskom preklade (SVÚ, 2009, dostupná na www.svu.sk, v rubrike aktuality); zúčastnil sa ako člen delegácie európskych umelcov na rokovaniach v sídle Európskej komisie v Bruseli (máj 2010); k iniciatíve Androully Vassiliou, európskej komisárky pre vzdelávanie, kultúru, multilingualizmus a mládež vypracoval oficiálne stanovisko v mene IAA Europe a spolu s p.Švoňavským sa podieľal na spoločnom stanovisku za SKKD a ECCD; aktívne prispel k priebehu kongresov IAA v Bruseli (Belgicko), Cetinji (Čierna Hora), Limassole (Cyprus) a Guadalajare (Mexiko); zorganizoval GA a Kongres IAA Europe pod názvom Umenie po kríze (Bratislava, okt 2010); zúčastnil sa na workshope európskych expertov o právnom a sociálnom postavení a mobilite umelcov (Berlín, 2010); v mene IAA Europe sa zúčastnil na medzinárodných aktivitách proti zbúraniu Monumentu humanity v Turecku, protestoch odsudzujúcich napadnutie občianskeho aktivistu a popredného tureckého umelca Bedriho Baykama, protestoch proti uväzneniu čínskeho umelca WeiWeia (apríl – máj 2011); zúčastnil sa na konferencii o autorských právach a duševnom vlastníctve za účasti komisára EK Michela Barniera v Európskom parlamente (máj 2011); z poverenia SKKD vypracoval návrh k stratégii rozvoja kultúry na Slovensku (dostupný na www.svu.sk), atď.

 

 

Hlavné menu

Congress IFCCD 2012

Jazyk - Language

English (United Kingdom)   Slovenčina (Slovenská republika)

Návštevnosť

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes45
mod_vvisit_counterVčera688
mod_vvisit_counterTento týždeň1178
mod_vvisit_counterMinulý týždeň841
mod_vvisit_counterTento mesiac5091
mod_vvisit_counterMinulý mesiac8952
mod_vvisit_counterCelkom202319

We have: 1 guests online
Your IP: 107.20.30.170
 , 
Today: Apr 25, 2014

Prihlásenie