SLOVENSKÁ KOALÍCIA PRE KULTÚRNU DIVERZITU

Get Adobe Flash player

 

 

Logo SKKD2 petit 317d3

 

Vítame Vás na stránke SLOVENSKEJ KOALÍCIE PRE KULTÚRNU DIVERZITU, ktorá vznikla v roku 2006 na základe prístupu

Slovenskej republiky k dohovoru o kultúrnej rozmanitosti. Doteraz sa k nemu hlási 121 štátov celého sveta.

 

 

     SKKD - Slovenská koalícia pre kultúrnu diverzitu * * * V máji 2020 prešla stránka technickou rekonštrukciou***Dovtedy stánku navštívilo takmer 350 000 návštevníkov***

Pavol Kráľ: ... čierne ovce umenia? Umenie a spoločnosť: mýty a fakty

Umenie vo verejnom priestore

..............................................................................................

Neraz sa stretávame s vyjadreniami typu:

Zákon, ktorý stanovuje povinnosť výtvarného dotvorenia

verejných priestorov

„je nezmyselným pozostatkom socializmu“...

Je toto tvrdenie pravdivé ?

NIE, NIE JE. História štátnej podpory umenia vo verejných priestoroch je oveľa staršia: je súčasťou celej histórie ľudskej civilizácie.

1/ Niekoľko slov na úvod

2/ Stručný prehľad

a/ od staroveku po začiatok 20. storočia

b/ 20. storočie – Nemecko, Francúzsko, USA, Švédsko, Cyprus, Írsko

c/ súčasnosť  - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Švédsko, Nemecko, Taliansko, Nórsko,  Austrália, USA, Luxembursko, Slovensko

3/ Podrobnejšie informácie o uplatnení zákona v praxi

a/ Nemecko b/ Nórsko

c/ Švédsko

d/ Slovensko

4/ Poznámka na záver

5/ Dokumenty v pôvodnom znení

a/ Nemecko b/ Nórsko

c/ Švédsko

 

1/ NIEKOĽKO SLOV NA ÚVOD

Predtým, než si rozoberieme rôzne súvislosti umenia vo verejnom priestore podrobnejšie, zamyslime sa nad dvomi najčastejšími námietkami (ktoré sa mnohým automaticky vynoria v pamäti) proti tomu, aby bola povinnosť dotvorenia architektúry umeleckými dielami definovaná v zákone:

- takýto zákon vytvára podmienky na korupciu

- v čase, keď takýto zákon u nás platil (tzv. hlava 5), vznikli i slabé umelecké diela a diela umiestnené na nevhodných miestach.

Áno, je to pravda. Dochádzalo i ku korupcii a omylom. Položme si však zopár otázok:

- Existuje vôbec nejaká oblasť ľudskej činnosti, kde k omylom nedochádza?

- Alebo sú omyly, neúspechy a zneužitie  čo ho ko ľv ek  realitou nášho života (od  presolenej šunky či pripáleného rezňa v reštaurácii až po straty ľudských životov pri dopravných nehodách)?

Reakcia na omyly, neúspechy či zlyhania môže mať rôzne podoby:

- plakanie nad rozliatym mliekom a rezignácia (ako sa to len mohlo stať...)

- radikálne riešenia problému (spolu so špinavou vodou vylejeme z vaničky aj dieťa):

- zakážeme autá ? (počet obetí dopravných nehôd v celosvetovom merítku predsa

prevyšuje počet obetí nejednej vojny...)

- zrušíme podporu športu ? (naši hokejisti – napriek tomu, ako veľmi sme im držali

palce  – zase raz prišli bez medaily, to nemôžeme nechať len tak...)

- zrušíme podporu vedy ? (dejiny vedy predsa sprevádzajú popri skvelých objavoch aj

výrazne vyššie počty omylov a slepých uličiek...)

-   zrušíme   podporu   zdravotníctva   ?   (nebudeme   predsa   podporovať   korupčné

správanie - viď mnohé medializované kauzy...)

- atď (doplňte podľa vlastného uváženia, zoznam by mohol byť takmer nekonečný)

Alebo sa r adš ej  poučíme z chýb a pokúsime sa hľadať  r i eš eni e , ktoré by ich vzniku  mohlo

 úč i nne zabr áni ť?

Sme za poslednú možnosť: v otázkach umenia vo verejnom priestore riešenia, ako úspešne bojovať s korupciou a nekvalitou (ktoré sú vo veľkej miere vzájomne úplne prirodzene prepojené) vôbec  nemusíme  objavovať,  UŽ  EXISTUJÚ.  Za  pozornosť  určite  stojí  spôsob,  ktorý  sa  úspešne uplatňuje v Nemecku (pozri podrobne v časti 3 tejto kapitoly) či v Nórsku: zásadné sú profesionalita, výber prostredníctvom súťaže a transparentnosť celého procesu. Napriek tomu, že tak z hľadiska celkového  objemu  vynaložených  finančných  prostriedkov  ako  i počtu  realizácií  umeleckých  diel v architektúre mnohonásobne v praxi prevyšujú to, čo by sa mohlo v tejto oblasti i pri optimistických odhadoch  udiať  v budúcich  rokoch  na  Slovensku,  zásadné  problémy  s korupciou  či  nekvalitou v Nemecku nemajú.

Je lepšie (a lacnejšie) poučiť sa z dobrých skúseností iných (ako si pestovať svoje vlastné

 

chyby).

 

Informácie, ktoré by mohli pomôcť pri hľadaní správných odpovedí, obsahujú nasledujúce

 

riadky. Stručný prehľad nájdete v 2. časti.  Pre tých, ktorý majú záujem o podrobnejšie informácie, je určená 3. časť. Ak by ste si chceli porovnať slovenský text s originálnymi textami, k dispozícii sú i pôvodné anglické verzie expertov zo zahraničia - priebežne pri citáciách a v 5. časti.

2/ STRUČNÝ PREHĽAD

2 / a / OD STAROVEKU PO ZAČIATOK 20. STOROČIA

Podpora umenia vo verejnom priestore zo strany štátu (nech už mal akúkoľvek podobu) je

súčasťou celej histórie ľudskej civilizácie. Veľmi podstatná časť kultúrneho dedičstva ľudstva by bez

 

podpory či priameho financovania zo strany štátu vôbec nevznikla: chrámy či pyramídy v Egypte, socha Dávida vo Florencii od Michelangela, ak máme menovať aspoň niektoré.

P.Kráľ: Le Livre Blanc / White Book / Biela kniha, 2009

Art in public buildings is part of the whole history of human civilization. ... ancient empires,

Michelangelo's paintings in the Sistine Chapel and sculpture of David, to name just a few: a very great part of the culture heritage of mankind would never have been created without support of state.

2 / b / 20. STOROČIE

Vývoj od autokratického rozhodovania smerom k  obmedzovaniu výkonu štátnej moci len na to, čo zákony umožňujú, priniesol v 20.-tych a 30.-tych rokoch 20. storočia potrebu zákonnej úpravy formy  podpory  umenia  vo  verejnom  priestore.  Nebol  to  socializmus,  kto  zákon  na  podporu výtvarného dotvorenia verejných budov „vymyslel“: socializmus zákon iba prebral z krajín, kde sa tento princíp úspešne uplatnil.

Nemecko

Prax implementácie umenia vo verejných budovách má v Nemecku veľmi dlhú tradíciu. Dokonca už  v  čase  Weimarskej republiky v dvadsiatych rokoch 20. sto ro čia  existov al  záko n  , týkajúci sa tejto otázky.

The practice of implementing art in public buildings has a very long tradition in Germany. Even at the time of the Weimar Republic in the 1920s, a law existed regarding this issue. Werner Schaub, IGBK Germany

Francúzsko

Myšlienka stanoviť percento z celkových nákladov stavby na umenie vo verejných budovách sa vo Francúzsku zrodila v roku 1936 a v čase rozhodnutia Parlamentu už toto pravidlo uplatňovali v USA.

The idea of a fixed percentage on art in public building was born in France in 1936, and at the time of the decision of Parliament applied percent rule already in the USA.

Pontus Raud, Swedish National Organisation for Artists – KRO

 

USA

 

Začiatkom   30-tych   rokov   narastajúca   kríza   v   USA   a   Európe   priniesla   veľmi   vysokú

 

nezamestnanosť.  Obzvlášť  zraniteľnou  skupinou  boli  umelci  a  pravidlo  o povinnom  percente z nákladov stavby na umenie bolo spôsobom, umožňujúcim vytvoriť pracovné miesta. Pravidlo 1% sa ukázalo ako účinné, v samotných USA vytvorilo viac ako 200 000 nových pracovných miest.

In the early 30's spreading depression across the U.S. and Europe and brought with it a very high unemployment. A particularly vulnerable group were artists and percent rule was a way to create jobs. 1% rule proved to be effective in the U.S. alone created over 200,000 new jobs. Pontus Raud, Swedish National Organisation for Artists – KRO

Švédsko

Keď Výtvarná rada Švédska začala v roku 1937 riadiť umeleckú výzdobu štátnych budov, vláda prijala zásadné rozhodnutie - pravidlo 1%. Odvtedy sa pravidlo stalo normou, odporúčaním použiť  na  umelecké  dotvorenie  najmenej  jedno  percento  z  nákladov  na  verejnú  výstavbu  a prestavbu.

When the Swedish Arts Council started in 1937 to manage the artistic decoration of state buildings, the government made a decision in principle – 1% rule. Since then, the rule has been  a  benchmark  recommends  that  at  least  one  percent  of  the  cost  of  public  new construction and redevelopment should go to artistic expression.

Pontus Raud, Swedish National Organisation for Artists – KRO

Cyprus

 

Zákon z roku 1982 nariaďuje, aby investori pri výstavbe verejných budov venovali na podporu umenia 1% zo stavebných nákladov.

Cyprus has a law, passed in 1982, which stipulates that property developers should devote one percent of the construction cost of new buildings to support the arts.

LE LIVRE BLANC, 1re  Convention Européenne des artistes des arts visuels et plastiques /THE WHITE BOOK,1sr

European Convention of visual and plastic artists, La Maison des Artistes, 2009

 

Írsko

 

Od roku 1997 program, financovaný 1% daňou na všetky nové stavby, umožňuje podporovať

 

verejné umelecké projekty.

Scheme  established  in  1997  financed  by  a  one  percent  levy  on  new  buildings,  provides mobility and training grants, and funding for prizes.

LE LIVRE BLANC, 1re  Convention Européenne des artistes des arts visuels et plastiques /THE WHITE BOOK,1sr

European Convention of visual and plastic artists, La Maison des Artistes, 2009

2/c/ SÚČASNOSŤ

EU a svet

V súčasnosti  väčšina  európskych  krajín  zaviedla  pravidlo  stanovenia  percenta,  vrátane Belgicka, Francúzska, Holandska, Švédska, Nemecka, Taliansko, Nórska. Percentuálne pravidlo sa používa aj v Austrálii a USA, pravidlo v praxi používa viac ako 100 miest resp. štátov.

Today, most European countries have introduced „% rule“ including Belgium, France, the Netherlands, Sweden, Germany, Italy, Norway. The percentage rule is also used in Australia and the U.S. where over 100 cities or states apply the rule.

More specifically to the situation in Norway, Sweden, Germany and Slovakia - see the final part of this chapter.

Nemecko

Suma vyhradená na výtvarné umenie je:

- 1,5 % v prípade celkových stavebných nákladov nižších ako 20 miliónov Eur

- 1 % v prípade celkových stavebných nákladov 20 až 100 miliónov Eur

- 0,5 % v prípade celkových stavebných nákladov nad 100 miliónov Eur

Construction costs below 20 million euros:

1.5%

Construction costs of 20 to 100 million euros:

1.0%

Constructions costs of over 100 million euros:

Werner Schaub, IGBK Germany

0.5%

Luxembursko

V Luxembursku   existuje   systém   daňových   úľav   pre   súkromné   spoločnosti,   finančne podporujúce umenie. Pri stavbe budov, ktorých investorom je štát, sa predpokladá použitie 1 až 10% z rozpočtu na nákup umeleckých diel, ktoré budú súčasťou danej budovy. Toto opatrenie sa však vždy neuplatňuje.

In  Luxemburg,  private  companies  that  support  the  arts  are  also  rewarded  with  tax deductions. In the public sector, construction projects undertaken by the state are supposed to include a one to ten percent budget allocation for the acquisition of art works for new buildings. However, this measure is not always implemented.

LE LIVRE BLANC, 1re  Convention Européenne des artistes des arts visuels et plastiques /THE WHITE BOOK,1sr

European Convention of visual and plastic artists, La Maison des Artistes, 2009

Slovensko

Už 27.05.2015 Vláda SR schválila novelu stavebného zákona, ktorého súčasťou je aj splnená úloha Ministerstva kultúry SR z programového vyhlásenia vlády - povinnosť umiestňovania umeleckých  diel  na  novostavbách  alebo  na  obnovených  existujúcich  stavbách  financovaných  z

 

rozpočtu verejnej správy, ako i ochrana už existujúcich umeleckých diel, ktoré sú súčasťou verejných

stavieb.

Vzhľadom na to, že novela stavebného zákona bola 23.9.2015 stiahnutá z rokovania Národnej rady SR, navrhujeme doriešenie už pripravenej novely stavebného zákona, v súvislosti s umeleckým dielom vo verejnom priestore (písomne som návrh predložil na zasadaní Rady vlády pre kultúru dňa 2.10.2017, kde som návrh zároveň zdôvodnil – viď časť 3/d).

3/ UMENIE VO VEREJNOM PRIESTORE - PODROBNEJŠIE INFORMÁCIE

3 / a / Nemecko: Umenie v architektúre / Werner Schaub, BBK Germany

Prax realizácie umenia vo verejných budovách má v Nemecku veľmi

dlhú tradíciu. Dokonca aj v čase Weimarskej republiky v dvadsiatych rokoch

20. storočia existoval zákon, týkajúci sa tejto otázky. Avšak   analýza historického vývoja by zabiehala príliš ďaleko, najmä preto, že situácia v dvoch nemeckých štátoch sa po druhej svetovej vojne líšila. Preto sa obmedzím na dnešnú prax a na to, ako sa vyvinula.

Riadiace  orgány  na  rôznych  politických  úrovniach  sú  nezávisle zodpovedné za umenie vo verejných budovách:

- Federálna vláda

- Bundestag / Parlament

- vlády 16 spolkových krajín

- okresy

- obce

Spolkové krajiny majú veľmi odlišné predpisy: niektoré ako Bavorsko a Bádensko- Württembersko zakladajú svoje rozhodnutia na praxi federálnej vlády. Iné spolkové krajiny ako Durínsko, Sasko-Anhaltsko a Dolné Sasko zriedka realizujú umenie vo svojich nových budovách.

Okrem toho väčšina okresov a obcí uplatňuje veľmi odlišné postupy; niektoré z nich vyvinuli veľmi dobré metódy (napr. Mníchov, Karlsruhe, Frankfurt nad Mohanom a Norimberg, ako aj veľmi malé mestá ako Singen alebo Schwetzingen a okres Rhein-Neckar).

Federálna vláda a Parlament sa riadia záväzným nariadením, ktoré nadobudlo účinnosť v roku

2005. Toto nariadenie má históriu, ktorá poukazuje na to, že silná organizácia umelcov môže byť schopná ovplyvniť politiku prostredníctvom sily presvedčovania.

V nadväznosti na rozhodnutie Spolkového snemu z roku 1994, podľa ktorého sa Berlín stal novým hlavným mestom, sme my, Federálna asociácia výtvarných umelcov (BBK), požiadali ministra Töpfera, ktorý bol zodpovedný za tento krok, o osobné stretnutie. Dokázali sme ho presvedčiť, že umenie bude musieť zohrávať dôležitú úlohu pri výstavbe všetkých ministerstiev v Berlíne, a to ako v nových budovách, tak pri rekonštrukcii existujúcich budov. Je to dobré pre kultúrny obraz Nemecka. Minister ma poveril, ako zástupcu BBK, vypracovať dokument o tom, ako by sa tento projekt mohol realizovať. Prijal môj návrh na vymenovanie poradnej rady, ktorá by vytvorila koncept pre všetky budovy federálnej vlády. Táto poradná rada, ktorá začala pracovať v roku 1995, pozostávala zo 4 umelcov a 3 umeleckých historikov. Aj ja som bol členom tejto rady. Kedykoľvek sa začalo zvažovať riešenie nejakej stavby, aj jej architekt sa stal členom rady.

Implementácia nášho konceptu trvala 6 rokov. Počas tohto obdobia bolo s jednotlivými umelcami uzatvorených 89 zmlúv v celkovej sume viac ako 19 miliónov eur. Iba v dvoch prípadoch

 

boli zákazky zadané priamo; všetky ostatné zmluvy boli zadané prostredníctvom súťaží. Asi polovica z týchto súťaží bola propagovaná v celej Európe.

Vzhľadom na to, že časť finančných prostriedkov zvýšila, navrhol som vláde kúpiť grafiky pre priestory chodieb. BBK vytvorila výzvu na predkladanie návrhov.  Zúčastniť sa mohli iba profesionálni umelci s počtom maximálne piatich diel. Všetky prihlásené diela boli vystavené v prázdnej budove po dobu  3  týždňov  a  zamestnanci  všetkých  ministerstiev  si  mohli  vybrať  diela  pre  svoje  chodby a kancelárie: slúžili tak ako porota.

Po tejto kampani bola Umelecká poradná rada federálnej vlády rozpustená. Jej práca (a predovšetkým výsledky) získali veľké uznanie od vlády. Zverejnený bol katalóg, obsahujúci všetky vytvorené diela.

Záverečné zasadnutie poradnej rady bolo naplánované na 11. september 2001 v Reichstagu v Berlíne. Toto stretnutie sa nikdy neuskutočnilo: 3 členovia prišli, ale ostatní sa mierne oneskorili. Teroristické útoky v New Yorku náhle spôsobili poplach 1 stupňa a všetky vstupy a výstupy boli na niekoľko hodín automaticky zapečatené.

Úspešná práca tejto poradnej rady pre umenie však nezostala bez následkov. Vláda sa už presťahovala do Berlína, teraz bol za danú oblasť zodpovedný minister dopravy, výstavby a rozvoja miest. Ako zástupca BBK som s ním mal formálnu diskusiu: navrhol som, aby vymenoval výbor, ktorý by v budúcnosti radil vláde v záležitostiach týkajúcich sa umenia v architektúre, ktorý by rozvíjal pozitívne skúsenosti s Umeleckou poradnou radou federálnej vlády. Minister Tiefensee tento návrh privítal a na konci roku 2001 vymenoval "Sachverständigenrat Kunst am Bau der Bundesregierung".

Tento výbor, ktorý začal svoju činnosť v roku 2002, je zložený takto:

- 4 umelci

- 3 historici umenia

- 1 novinár pre oblasť kultúry

- 1 zástupca ministerstva výstavby

- 1 zástupca ministerstva kultúry

- 1 zástupca ministerstva obrany (pretože všetky kasárne bez výnimky zohrávajú významnú úlohu v otázke umenia v architektúre!)

- 1 zástupca Spolkového úradu pre stavebníctvo

- 1 zástupca BIMA (Spolkový úrad pre záležitosti týkajúce sa nehnuteľností)

Členom tohto výboru  som od jeho založenia. Stretáva sa trikrát ročne a diskutuje o rôznych otázkach týkajúcich sa umenia v architektúre a predkladá návrhy na súťažné postupy. Od roku 2006 sa uskutočnili dvojročné diskusné workshopy zamerané na

riešenie konkrétnych otázok umenia vo verejných aj súkromných budovách. Tieto podujatia sú otvorené pre verejnosť a konajú sa v rôznych mestách po celom Nemecku. Jedna alebo dve prezentácie ku konkrétnej téme a panelová diskusia, po ktorej nasleduje otvorená diskusia s publikom. Pre každú workshopovú diskusiu sa pripravuje publikácia vrátane príspevkov z publika.

Predovšetkým  však  rada  odborníkov  vypracovala

"Príručku o umení v architektúre".

Táto   príručka   v rozsahu   32   strán   bola   prijatá vládou. Je to nariadenie a preto je povinné ako zákon. Platí

 

od 24. augusta 2005 v koordinácii s ministerstvom financií, ktoré garantuje financovanie projektov.

V predslove  príručky je uvedené: "... Spolkové budovy by mali ... odrážať úroveň a chápanie budovania kultúry v našej krajine a slúžiť ako národná vizitka. Umenie v architektúre je preto neoddeliteľnou súčasťou ... verejnej zodpovednosti. "

Uvádzame  najdôležitejšie aspekty príručky "Umenie v architektúre":

1/ Umenie v architektúre je povinné pre nasledujúce budovy, či už pri novostavbách alebo zmenách, renováciách atď.:

- všetky ministerstvá,

- všetky podriadené orgány,

- všetkých 242 nemeckých veľvyslanectiev na celom svete,

- všetkých viac ako 600 nemeckých škôl v zahraničí,

- všetky štátne budovy, v ktorých má federálna vláda finančný záujem (napr. všetky univerzity v

Nemecku),

- všetky federálne výskumné centrá.

2/ Koľko peňazí sa musí vynaložiť na umenie v architektúre:

Výška sumy vynaloženej na umenie je odstupňovaná podľa nákladov na výstavbu; týka sa nielen

budovy, ale aj ”technológie na bežnej úrovni" (!):

- stavebné náklady nižšie ako 20 miliónov Eur: 1,5%

- stavebné náklady vo výške 20 až 100 miliónov Eur: 1%

- náklady na výstavbu nad 100 miliónov Eur: 0,5%

Najmä pri väčších stavebných projektoch sa zvyčajne uzatvára viacero zmlúv s rôznymi umelcami, medzi ktorých sa celková suma rozdelí.

3/ Postup výberu

Priame uzatváranie zmlúv s autormi, ako to bolo možné predtým, sa už nepredpokladá.

 

Všetky zmluvy sa uzatvárajú  výhradne na základe súťaží

 

Predpokladajú sa tieto typy súťaží:

 

- Otv or ená s úťaž

Otvorené súťaže sú anonymné. Porota vyberie niekoľko vizuálnych nápadov / nákresov v závislosti  od  rozpočtu  (zvyčajne  asi  10).  Títo  umelci  sú potom  pozvaní  do druhého  kola súťaže.

Prvé kolo tejto "súťaže ideí" je otvorená pre všetkých umelcov. Účastníci nie sú finančne

kompenzovaní.

Ak je umelec pozvaný do druhého kola, musí predložiť model a výkresovú dokumentáciu v mierke. Za to dostáva honorár, zvyčajne od 2 000 do 3 000 Eur. V druhom kole súťaže je určený umelec, s ktorým bude uzatvorená zmluva.

Napriek tomu, že umelci, ktorí boli pozvaní do druhého kola, sú známi, aj táto časť súťaže je

anonymná, čo znamená, že porota nevie, ktorý návrh bol predložený ktorým účastníkom.

 

 D ô ležité

 

porota pre druhé kolo nesmie mať žiadnych porotcov, ktorí sa zúčastnili na práci

 

poroty v prvom kole, čím sa vylúči akákoľvek možnosť zvýhodnenia.

- Súťaž  s úv odný m predkladaní m  r efer enč ný c h mate riálov

 

Postup je rovnaký ako pri otvorenej súťaži s dvomi kolami. Rozdiel je v tom, že účastníci nemusia v prvom kole predložiť nápad, svoju predstavu riešenia, ale namiesto toho predložia referenčné  materiály  ako  katalógy  alebo  predchádzajúce  umelecké  diela  v  architektúre. Účasť je úplne otvorená. Druhé kolo je rovnaké, ako pri súťaži otvorených myšlienok (viď vyššie).

- S úťaž  na základe pozvania:

Tento postup je v zásade rovnaký ako pri otvorenej dvojkolovej súťaži „ideí“. Nevyhlasuje sa však žiadna výzva na predkladanie návrhov, pretože porota sa dohodne na určitom počte umelcov pre prvé kolo, ktorí sú potom pozvaní priamo. Títo umelci dostávajú aj honorár za ďalší rozvoj svojho nápadu a porota, ktorá rozhoduje o udelení ceny, musí byť opäť úplne iná ako porota v prvom kole.

4/  Zverejnenie súťaží

- Všetky súťaže musia byť zverejnené stavebným úradom v časopise "Kultúrna politika", ktorý vydáva

BBK, ako aj v Nemeckom federálnom vestníku.

- Súťaže pre budovy z rozpočtom od 20 miliónov Eur sú vždy inzerované na medzinárodnej úrovni. Tieto informácie sa preto poskytujú kultúrnym atašé všetkých európskych veľvyslanectiev so žiadosťou o ich zverejnenie vo svojich krajinách.

- Pri budovách, ktoré budú stáť viac ako 100 miliónov Eur, sa tieto informácie oznamujú aj

veľvyslanectvám všetkých neeurópskych krajín.

Toľko  k súčasnej praxi.

V  súčasnosti  sa  pripravuje  on-line  prehľad,  v  ktorom budú všetky umelecké diela vo vládnych budovách prezentované  na  internete,  vrátane  informácií  o umelcoch a súťažiach. Expertná rada dohliada na prácu na  tomto  prehľade.  Dokončenie  sa  predpokladá  v r.

2017/2018, pretože je potrebné zahrnúť viac ako 10 000

diel.

Na záver by som chcel uviesť konkrétny príklad na ilustráciu, že hoci všetko nefunguje vždy hladko, v posledných rokoch došlo k pozitívnej zmene povedomia o význame umenia v architektúre.

„Letisko Willyho Brandta" v Berlíne je financované spolkovými krajinami Brandenburg a Berlín, federálna vláda pokrýva iba 30%. Preto ani jeden štát nebol viazaný príručkou "Umenie v architektúre".   Začlenenie umenia nebolo zabezpečené a federálna vláda bola bezmocná.

BBK potom zasiahla spolu s guvernérmi oboch spolkových krajín. Diskusie ich presvedčili, že toto letisko, ktoré sa usiluje byť vstupnou bránou do sveta, nemôže zostať bez umenia. Nakoniec sa zabezpečilo 2,1 milióna Eur na umenie a konalo sa 6 súťaží.

Ako však pravdepodobne všetci viete, letisko ešte nie je dokončené. Umenie je však jeho súčasťou, a preto sa ďalšia workshopová diskusia uskutoční na tomto stavenisku.

 

Ukážka spracovania jednotlivých diel v 270 str. publikácii Kunst um Bau / Projekte des Bundes, dokumentujúcej obdobie 2006 - 2013

3 / b / Nórsko / Umenie vo verejných priestoroch

Grete  Marstein:  Transparentné  procesy,  zapojenie  umelca,  definícia  verejných

priestorov

Umenie a súčasný život

  • Verejný priestor je dôležitou arénou pre interakciu.
  • Predpokladá sa, že komunita - obec, kraj alebo štát - majú spoločný záujem investovať do umenia ako hodnoty zvyšujúcej kvalitu života svojich občanov.

Tri aspekty práce s umením vo verejných priestoroch

  • Potreba transparentných  systémov  týkajúcich  sa  výberu  budov,

miest, umelcov a umeleckých diel.

  • Úloha výtvarných  umelcov  nielen  ako  realizátorov  umeleckých  diel,  ale  aj  v  procese plánovania a výberu.
  • Definícia Verejných priestorov / budov. Potreba zvýšiť rozsah stavebných aktivít, ktoré budú zahrnuté do systému zo strany štátu / okresu / obce.
  • Keď je v Nórsku investorom štát, na umenie sa pridelí 0,5 až 1,5 % zo stavebných nákladov.
  • Percento závisí hlavne od stupňa prístupnosti budovy pre verejnosť.
  • Obdobne   postupujú   aj   štátne   spoločnosti,   ktoré   sú   zodpovedné   za   budovanie

infraštruktúry, ako sú vodné elektrárne, priehrady, cesty, mosty a letiská.

 

  • Aj Nórska armáda postupuje obdobne.
  • Obce a ostatné regionálne orgány dostanú od štátu osobitný príspevok, keď sa rozhodnú investovať do umenia vo verejných budovách.

Ako sa z abez peč uje tr ans par entnos ť

1/ Všetky projekty musia byť zverejnené v príslušných médiách.

2/    Výber    poroty    /    komisie    pre    každý    projekt    musí    prebiehať    prostredníctvom

transparentného procesu.

3/ Výzva k účasti by mala byť spravidla otvorená pre všetkých relevantných umelcov.

4/ Výsledok výberu je zverejnený.

Keď sa rozhodne o vybudovaní novej verejnej budovy, Nórska štátna agentúra pre umenie vo verejných priestoroch KORO vymenuje jedného alebo dvoch umeleckých konzultantov (v závislosti od výšky pridelenej sumy peňazí).

Vytvorí sa osobitná umelecká komisia (AC) pre konkrétny stavebný projekt pozostávajúca z týchto členov:

  • umelecký konzultant(i)
  • architekt
  • majiteľ budovy
  • jeden zástupca používateľov (najmä tých, ktorí tam budú pracovať)
  • a v niektorých prípadoch, keď existuje iný výrazný verejný záujem: zástupca z takejto skupiny

Umeleckí konzultanti

  • Úlohou konzultanta umenia je zabezpečiť umeleckú kvalitu projektu. Umelecký konzultant predsedá umeleckej komisii pre projekt a v mnohých prípadoch bude konať aj ako projektový manažér. Všetci umeleckí konzultanti musia mať príslušné profesionálne skúsenosti v oblasti umenia.
  • Okrem zabezpečenia príslušnej umeleckej odbornosti vo výberovej komisii / porote, práca v komisii sa zároveň stala dôležitým zdrojom príjmov pre veľký počet umelcov.
  • KORO organizuje úvodné kurzy pre tých umelcov a záujemcov s príslušnými odbornými znalosťami, ktorí môžu mať záujem o prácu umeleckých konzultantov. Tieto kurzy vysvetľujú prácu pri realizácii verejných umeleckých projektov a úlohu umeleckých konzultantov a komisií.
  • KORO organizuje kurzy, workshopy a semináre pre umeleckých konzultantov. Tie sú otvorené všetkým umeleckým konzultantom, bez ohľadu na to, či sa ich mená nachádzajú v registri.

Umelecká komisia

  • Za štandardných  okolností  je  umelecká  komisia  vymenovaná  už  v čase  plánovania  procesu výstavby.

Vždy to však neprebieha takto a často sa prijímajú rozhodnutia, ktoré ovplyvnia prácu komisie.

Umelecká komisia pripravuje rozpočet na celý projekt, ktorý zahŕňa:

  • náklady na súťaž
  • náklady na umeleckú produkciu
  • riadenie projektu
  • plat pre konzultanta
  • dokumentáciu a sprostredkovanie

 

Konzultant  analyzuje projekt a navrhuje komisii vhodné umiestnenie umeleckého dotvorenia a umeleckú formu riešenia.

Po rozhodnutí o týchto otázkach, umelecká komisia sa rozhodne prevažne pre jednu z troch

možností výberu umelcov a umeleckého diela:

a/ Otvorená predbežná kvalifikácia

  • Vytvorí sa webová stránka, kde sú k dispozícii všetky dostupné informácie o projekte.
  • Zverejní sa  výzva  pre  umelcov,  ktorí  majú  záujem  o  projekt,  aby  zaslali    životopis  a

umeleckú dokumentáciu.

  • Konzultant prehliadne všetky súbory záujemcov a vyberie užší zoznam, ktorý bude prezentovaný umeleckej komisii.

b/ Otvorená alebo obmedzená súťaž

Umelecká komisia môže tiež rozhodnúť, že prejde priamo do súťaže s pozvanými umelcami.

  • Poradca potom vyhľadá vhodných umelcov a vytvorí pre výbor užší zoznam.

c/ Treťou možnosťou je osloviť len jedného konkrétneho umelca

  • Často sa to robí v prípadoch, ak je rozpočet malý

 Ako  r ozš í ri ť  pri es tor  pre  umeni e  v o  v er ej nýc h  pri es tor oc h?

V Nórsku sme vytvorili umelecké fondy pre umenie vo verejných exteriérových priestoroch. Výsledkom môžu byť buď trvalé alebo dočasné umelecké diela.

Scma umenia pre exteriérové verejné priestory (URO)

  • URO je grantová a produkčná podporná schéma, ktorá prispieva k realizácii umeleckých projektov v exteriérových a iných priestoroch s voľným prístupom verejnosti.
  • Súčasné umenie  i  verejné  priestory  sú  svedkami  rýchleho  rozvoja.  Účelom  schémy  je podporiť produkciu umeleckých projektov a umeleckých diel, ktoré môžu prispieť k štúdiu a ďalšiemu rozvoju všeobecného porozumenia pre potenciál umenia vo verejných priestoroch a k štúdiu spôsobu, akým môže umenie prispieť.
  • Mnoho projektov podporovaných KORO je dočasných a zameriava sa na rôznorodú škálu širokej verejnosti. Zameriava sa na umelcov s projektmi, ktoré majú potenciál tvoriť súčasť verejnej diskusie, poskytovať pripomienky, kritiku alebo alternatívne perspektívy týkajúce sa relevantných sociálnych otázok, historických udalostí, porozumenia kultúry atď. Schéma URO priniesla tiež dobré príklady toho, ako môže umenie prispieť k rozvoju priestorov a miestnej identity.
  • Na rozdiel  od  ostatných  umeleckých  programov  KORO,  projekty  URO  nemajú  vlastníka budovy alebo verejný inštitút, ktorému je projekt je pridelený a potom spravuje umelecké dielo. Vo všeobecnosti platí, že za umelecké diela, umiestnené vo verejnom priestore a iných priestoroch s prístupom verejnosti zodpovedajú umelci, kurátori a výrobcovia, často v spolupráci s inštitúciami, obcami atď. Realizáciu projektu zabezpečuje buď vlastník projektu, alebo realizácia prebieha v spolupráci vlastníka projektu a KORO.

Nórske obce a okresy

Obmedzený počet norských obcí a okresov vytvoril vlastné umelecké programy s osobitným financovaním, prideleným na umenie vo verejnom prostredí. Vytvorili tiež profesionálne systémy na realizáciu umeleckých projektov. Schopnosť preukázať význam umenia pre dizajn rôznych verejných priestorov. Prostriedky z programu KOM tiež pomáhajú financovať investície s osobitným významom

 

pre  obce.  KORO  v  súčasnosti  investuje  do  projektov,  v  ktorých  umenie  prispieva  k  mestskému rozvoju, a projektov, ktoré skúmajú a rozvíjajú vzťah medzi umením a knižnicami, keďže knižnice sú považované za významné spoločné arény pre kultúru.

Regionálne umelecké strediská poskytujú služby aj obciam a okresom v oblasti umenia pre

verejný priestor.

Umelec ký  podpor ný  pr og ram  pr e  pr enaj até  nehnuteľnos ti  a  s tarš i e  budov y  vo  vl as tníc tv e

vlády (LES)

Účelom  programu  LES  je poskytovať umenie  vládnym  agentúram  a  inštitúciám,  ktoré  sa nachádzajú  buď  v  prenajatých  nehnuteľnostiach  alebo  vo  vládnych  budovách  postavených  pred rokom 1998. Program je otvorený pre prijímanie žiadostí a každé dva roky sa koná nové kolo prideľovania prostriedkov. Medzi typmi budov a zariadení, ktoré dostali umelecké diela prostredníctvom programu, existuje veľká rozmanitosť. Rozsah sa pohybuje od významných, reprezentatívnych, prestížnych budov a moderných špecializovaných budov až po skromnejšie administratívne budovy pre všeobecné administratívne účely. Priestor pre umenie a požiadavky na umenie v týchto budovách sú rovnako rozmanité ako v iných vládnych budovách.

Žiadatelia reprezentujú všetky typy verejných agentúr a inštitúcií. Umelecké projekty môžu byť zrealizované buď ako diela vytvorené pre konkrétne miesta s konkrétnym kontextom, alebo ako nákupy existujúcich umeleckých diel. Ak sú podmienky prenájmu dostatočne dlhé, schéma umožňuje aj umelecké diela, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou danej budovy.

Záver

Štyri štátne programy poskytujú širokú škálu pracovných príležitostí pre umelcov. Vzhľadom na to, že variabilita  budov a rôznorodý účel budov pokrýva veľké  spektrum, v tejto štruktúre je priestor pre mnoho rôznych umeleckých postupov. Okrem toho poskytuje dobré a zaujímavé pracovné príležitosti pre umelcov ako konzultantov. Dôležitým predpokladom pre udržanie verejnej a politickej dôvey a ochoty investovať do tohto druhu umeleckej produkcie je to, že je riadená transparentne.

3 /c / Význam pravidla o percente, vyhradenom pre umenie

Pontus Raud, Švédsko

Témou, ktorá sa nás vo Švédskom výbore IAA týka, je živobytie umelcov. Veríme, že pravidlo o určenom percente, vyhradenom pre umenie, je správnou možnosťou a dúfame, že viac krajín prehodnotí svoju schopnosť priniesť šancu na vytvorenie pracovných miest pre umelcov.

Pravidlo je v kultúrnej oblasti jedinečné, pretože sa vzťahuje na ekonomicky merateľný cieľ. Jedným z účelov iniciatívy bolo vytvoriť ekonomické príležitosti pre umelecký dizajn na rozvoj kultúrnych a sociálnych

hodnôt spoločných verejných priestorov, hodnôt, ktoré by vytvárali v spoločnosti zmysel pre blaho a

kvalitu života. Ďalším zámerom bolo pripraviť nové možnosti pre umelcov pri formovaní vizuálnej podoby priestoru, aby sa podieľali na dizajne nových biotopov, postavených pre verejnosť.

Keď Výtvarná rada Švédska začala v roku 1937 riadiť umeleckú výzdobu štátnych budov, vláda prijala zásadné rozhodnutie - pravidlo 1%. Odvtedy sa pravidlo stalo normou, odporúčaním použiť  na  umelecké  dotvorenie  najmenej  jedno  percento  z  nákladov  na  verejnú  výstavbu  a prestavbu.

 

Myšlienka stanoviť percento z celkových nákladov stavby na umenie vo verejných budovách sa zrodila vo Francúzsku v roku 1936, a v čase rozhodnutia Parlamentu už toto pravidlo uplatňovali v Nemecku a USA. Začiatkom 30-tych rokov narastajúca kríza v USA a Európe priniesla veľmi vysokú nezamestnanosť.  Obzvlášť  zraniteľnou  skupinou  boli  umelci  a  pravidlo  o povinnom  percente z nákladov stavby na umenie bolo spôsobom, umožňujúcim vytvoriť pracovné miesta. Pravidlo 1% sa ukázalo ako účinné, v samotných USA vytvorilo viac ako 200 000 nových pracovných miest.

V súčasnosti mnoho európskych krajín zaviedlo obdobné pravidlo, vrátane Belgicka, Francúzska, Holandska, Nórska, Švédska, Nemecka, Talianska. Percentuálne pravidlo sa používa aj v Austrálii a USA, platí vo viac ako 100 mestách alebo štátoch.

Štátna výtvarná rada Švédska uplatňuje pravidlo na národnej úrovni, ale pravidlo platí aj na úrovni regionálnej a miestnej. Existujú pre to dva dôvody: po prvé, sprístupniť umenie verejnosti a esteticky obohatiť verejné priestory, po druhé, vytvoriť podmienky pre profesionálnu komunitu umelcov poskytovaním pracovných príležitostí pre výtvarných umelcov.

Viac ako polovica švédskych obcí uplatňuje pravidlo o určenom percente, vyhradenom pre

umenie a väčšina regionálnych kultúrnych plánov uvádza, že s uplatňovaním pravidla počíta.

Stratégia EÚ Európa 2020 sa zameriava na vytvorenie rastu a posilnenie trhu práce a jedným z odporúčaní Európskej komisie je využiť potenciál kultúrneho sektora na dosiahnutie tohto cieľa. Pravidlo o určenom  percente, vyhradenom pre umenie,  sa ukázalo ako účinná stratégia rozvoja nových foriem spolupráce a pracovných príležitostí pre kreatívnych profesionálov, ako sú architekti, umelci, dizajnéri, remeselníci a ďalší odborníci, ktorí sa podieľajú na plánovaní a realizovaní v rôznych fázach procesu. Preto odporúčame, aby sa ako súčasť stratégie EÚ 2020 a nového kultúrneho programu EÚ zaviedlo pravidlo o určenom percente, vyhradenom pre umenie.

Nedávno  Výbor  expertov  Organizácie  Spojených  národov  pre  kultúrne  práva  vydal  prvú správu o umeleckej slobode. Správa upriamuje pozornosť na nerovnomerný vzťah umelcov s klientmi ako na problém a hrozbu slobody prejavu, zatiaľ čo stanovuje, že umelecká tvorivosť je potrebná pre fungovanie demokracie. Štáty sú povinné chrániť, obhajovať a podporovať umelcov a ich umeleckú slobodu.

Podľa správy OSN je pravdepodobné, že závislosť od financujúcich subjektov, či už  verejných alebo súkromných, obmedzí slobodu umelcov. Štát by mal chrániť umelcov, nezávislé a dobré ekonomické a sociálne podmienky, hovorí Katarina Jönsson Norling, nová šéfka Švédskej národnej organizácie pre umelcov (KRO).

Správa tiež uvádza, že štáty by mali podporovať verejný a súkromný dopyt s cieľom zvýšiť šancu umelcov, aby boli zaplatení za svoju prácu.

„Je to veľkou výzvou pre Švédsku vládu. Ak by boli výdavky na nákup súčasného umenia započítateľné na zníženie danového základu a znížilo sa DPH na umenie a knihy na šesť percent, umožnilo by to zvýšiť súkromný dopyt po umení. A posilnením implementácie pravidla 1 percenta, čo znamená, že najmenej jedno percento rozpočtu na verejnú výstavbu a rekonštrukcie bude určené na umeleckú  tvorbu,  získali  by  sme  príjemnejšie  prostredie  a zároveň  zvýšený  dopyt  po  službách umelcov", hovorí Katarina Jönsson Norling .

Výbor expertov OSN pre kultúrne práva poskytuje pohľad na situáciu tvorcov kultúry na celom  svete.  Ukazuje  vzťah  medzi  umeleckými  právami  a  tým,  ako  pomáhajú  chrániť  zároveň umelecké aj demokratické procesy. Dobré podmienky pre slobodnú a nezávislú tvorbu nie sú zďaleka samozrejmosťou pre všetkých a správa ukazuje, že na všetkých kontinentoch existujú ekonomické a politické  prekážky.  Porušovaniu  kultúrnych  práv  by  sa  mala  venovať  väčšia  pozornosť  zo  strany štátov, uvádza sa v správe.

Súčasťou  histórie  Švédska  je  postoj  k  dodržiavaniu  ľudských  práv  a slobôd.  Na  podporu spoločenstiev, ktoré prejavili záujem o túto otázku, by mal štát prispieť ďalšími zdrojmi, hovorí Johan Winge City, riaditeľ švédskych umeleckých remeselníkov a priemyselných dizajnérov (KIF).

 

Otázka pravidla 1% bude v Švédskej národnej organizácii (KRO) v nadchádzajúcich rokoch v centre pozornosti. KRO vyjadrila želanie vytvoriť medzinárodnú diskusiu o tomto pravidle, najmä v súvislosti s nezamestnanosťou v Európe.

3 /d / Umenie vo verejnom priestore: Slovensko / Pavol Kráľ

Návrh  na  doriešenie  už  pripravenej  novely  stavebného  zákona,  v súvislosti  s umeleckým dielom vo verejnom priestore.

Navrhujeme:

1/ otvoriť otázku, kedy a v akej podobe bude novela stavebného zákona predložená

na rokovanie NR SR,

2/  keďže  už  došlo  k odkladu  pri  schvaľovaní  novely  stavebného  zákona,  zvážiť možné úpravy:

a/  s cieľom  zvýšiť  garanciu  odbornosti  pri  uplatňovaní  stavebného  zákona  pre oblasť  výtvarného  umenia  a  vzhľadom  na  v súčasnosti  už  platný  zákon  o evidencii profesionálnych  umelcov  navrhujeme  naviazať   p r í sl u šn ú  časť   v stavebnom  zákone  na

evidenciu profesionálnych umelcov,

b/ s cieľom zvýšiť transparentnosť  pri uplatňovaní stavebného zákona pre oblasť výtvarného umenia, zlepšiť predpoklady pre čo najkvalitnejšie výsledky a zároveň podporiť tvorivú diskusiu a rozšírenie okruhu autorov tvoriacich v danej oblasti, navrhujeme doplni ť

zákon o p ovi nn os ť  výb eru  d i el  n a základe s ú ťaže , najmä pri významných stavbách.

Na vysvetlenie k bodu „b“: keď sme sa v pracovnej skupine MK v roku 2015 začali zaoberať  prípravou  vykonávacích  predpisov  k zákonu,  narazili  sme  na  problém:  v návrhu zákona princíp transparentnej súťaže nebol zahrnutý a ako sme boli informovaní, z právneho hľadiska vykonávacie predpisy nemôžu ísť nad rámec zákona.

Príkladom môže byť uplatňovanie zákona v Nemecku, kde majú so zákonom veľmi dobré skúsenosti. Aspoň stručne príklad z roku 2017 -  rekonštrukcia „the Berlin Palace as the Humboldt Forum” (Awarding authority, competition coordination and management: Federal Office for Building and Regional Planning (BBR), Division A2, Strasse des 17. Juni 112,

10623 Berlin, Germany) – základné podmienky súťaže na výtvarné dotvorenie architektúry:

- súťaž bola vyhlásená ako dvojkolová a anonymná

- povolená bola účasť profesionálnych umelcov a umeleckých skupín z Nemecka i

zahraničia

-   účasť v 1. kole bola bez nároku na honorár

- do 2. kola porota vybrala 20 návrhov: autori dostali možnosť dopracovať návrhy

v súlade s odporúčaniami poroty

- za účasť v 2. kole mal každý autor nárok na honorár 2 000 Eur

 

- v záujme odstránenia možnosti osobných prepojení porota pre 2. kolo zvykne byť

v Nemecku obmenená

Medzi umelcami narastajú obavy, aký bude osud tohoto zákona, najmä preto, že sa s ním v médiách neraz spájajú negatívne, nepravdivé či nekompetentné vyjadrenia. Dovoľte mi preto uviesť

3 argumenty v prospech zákona podporujúceho umenie vo verejnom priestore.

1/ Umenie nemá za úlohu verejný priestor „zdobiť“: má za úlohu dať mu ľudský rozmer, v najlepších prípadoch dať mu dokonca zmysel. A nemusí ísť iba o diela Michelangela, ako napr. socha Dávida vo Florencii či jeho maľby v Sixtínskej kaplnke v Ríme. Dovoľte aspoň 2 príklady zo Slovenska.

a/ Múzeum SNP v Banskej Bystrici: socha výrazného predstaviteľa slovenského sochárstva Jozefa  Jankoviča,  priam  „narvaná“  do  priestoru  medzi  dve  časti  objektu,  vtláča  celému  objektu výrazný obsah, silou expresívneho výrazu približuje tragédiu obetí povstania, pripravuje návštevníka v emotívnej rovine na fakty, ktoré nájde v samotnom múzeu. A má šancu osloviť aj tých, ktorí do múzea ani nevkročia.

Socha Jozefa Jankoviča, Múzeum SNP, Banská Bystrica

b/ Len 4 dni pred zasadaním Rady vlády pre kultúru bol v septembri 2017 vo vestibule UK v Bratislave, za prítomnosti podpredsedu Európskej komisie Maroša Ševčoviča, sprístupnený objekt Ruda Sikoru, ďalšieho výrazného predstaviteľa slovenského umenia. Jeho dielo Väzenie pre Maleviča nám tlmočí silný odkaz: človeka síce možno uväzniť, ale zobrať mu jeho vnútornú slobodu možné nie je.

 

Je chybou, ak sa takéto diela vystavujú len v galériach či múzeách, namiesto toho, aby boli súčasťou verejného priestoru. Jeden z najuznávanejších slovenských sochárov Jozef Jankovič dostal príležitosť aj vo verejnom priestore v Paríži, v štvrti Défense, medzi najvýznamnejšími sochármi sveta. A na Slovensku? Pred Nežnou revolúciou ho len trpeli a jeho dielo z Banskej Bystrice odstránili, po Nežnej revolúcii príležitosť nedostal (a už ani nedostane – pred niekoľkými mesiacmi nás definitívne opustil) – naopak, jeho diela sa z verejných priestorov odstraňovali (aspoň že došlo k vráteniu jeho vyššie spomenutého súsošia na pôvodné miesto, opäť sa stalo súčasťou Múzea SNP).

Nie každý sa doma dostane do kontaktu s umením, nie každý vstúpi do galérie, múzea či koncertnej siene. Vo verejnom priestore sa však pohybujeme všetci. Ak umenie a kultúra chýba aj tam, rast nekultúrnosti medzi ľuďmi nemôže byť prekvapením.

Rudo Sikora: Väzenie pre Maleviča, 2004/2006 – pohľad na objekt a pohľad dovnútra objektu

2/ Zákon podporujúci umenie vo verejnom priestore sa neraz nesprávne interpretuje ako

„nezmyselný  produkt  socializmu“.  Nie  je  to  však  pravda:  socializmus  zákon  nevymyslel,  iba  ho

prebral z iných vyspelých krajín.

Len málokto vie, že zákon existoval už v 20.- tych rokoch vo Weimarskej republike, v ťažkých časoch pred nástupom fašizmu, že v r. 1936 sa dostal do legislatívy vo Francúzsku, následne do Škandinávskych krajín i do USA. V súčasnosti právnu úpravu, ktorá stanovuje povinnosť použiť určitú časť  z rozpočtu  verejných  stavieb  na  ich  umelecké  dotvorenie,  obsahuje  legislatíva  mnohých vyspelých krajín a bez spochybňovania sa v praxi úspešne využíva. Zákon väčšinou určuje 1 až 2 % z nákladov, v Holandsku je rozpätie 1 až 10 %. Slovenský návrh sa pohyboval na spodnej hranici.

Ešte jedna poznámka k vyjadreniam typu „nezmyselný produkt socializmu“: podpora umenia vo  verejnom  priestore  je  spojená  s celou  históriou  ľudskej  civilizácie,  bez  nej  by  značná  časť kultúrneho dedičstva ľudstva vôbec nevznikla. Na rozdiel od staroveku či absolutistických vládcov však demokratické vlády môžu robiť len to, čo im zákon umožňuje: preto potreba prijať zákony podporujúce umenie vo verejnom priestore vznikla až v 20. storočí.

 

3/ Nesprávne sa neraz interpretuje aj ekonomický dopad uvedeného opatrenia v praxi. Dovoľte  jeden  príklad:  na  vznik  textu  piesne,  ktorá  môže  byť  roky  na  špičke  hitparád,  stačí schopnému autorovi v ideálnom prípade možno 15 minút, obrúsok v kaviarni a pero požičané od servírky  (neberte  to  prosím  ako  zľahčovanie  či  znevažovanie,  len  ako  ilustráciu  neraz  veľmi špecifických podmienok v rôznych oblastiach umenia). Diela vo verejnom priestore sú však takmer vždy náročné na realizáciu, materiál, vyžadujú množstvo hodín práce. Nevyhnutné náklady môžu pohltiť 80 – 90 % rozpočtu (napr. v prípade bronzovej sochy ide nielen o vytvorenie návrhu, treba počítať aj so značnými nákladmi na vytvorenie modelu, nákup bronzu, odliatie sochy, jej remeselné dopracovanie, transport, osadenie za pomoci ťažkej techniky a pod). Väčšina z rozpočtu tak neraz skončí  v oblasti  mimo  umenia:  umenie  pôsobí  ako  katalyzátor  a má  priamy  vplyv  na  tvorbu pracovných miest. Jeden príklad: v USA nie v dobrých časoch, ale počas ťažkého obdobia po veľkej hospodárskej kríze v 30.- tych rokoch zavedenie zákona o podpore umenia v architektúre pomohlo vytvoriť 200 000 pracovných miest.

Rudo Sikora: Väzenie pre Maleviča, 2004/2006 – pohľad dovnútra

4/ K umeniu vo verejnom priestore - poznámka na záver

Pri  odbornej  diskusii  k pripravovanému  zákonu  o umení  v stavbe  zaznela  aj  otázka,  či namiesto stanovenia povinnosti by nemalo byť umenie vo verejnom priestore len odporučené: veď

 

čo  ak  sa  niekto  spýta,  prečo  sa  namiesto  umeleckého  dotvorenia  nemocnice  radšej  peniaze

neinvestovali do kúpy röntgenu?

Moja odpoveď bola a je jednoznačná: s takýmto riešením by som mal zásadný problém,

znamenalo by to vrátiť sa po rokoch prípravy zákona (ktorý Vláda SR schválila už 27.5.2015) na bod

„nula“.  Zvyk  je  železná  košeľa,  po  3  desaťročiach  takmer  neexistencie  umenia  vo  verejných priestoroch  sa  tam  bez  zásadného  impulzu  nevráti.  Nakoniec,  ani  teraz  nie je  umenie  výslovne zakázané, v praxi však projekt, pri ktorom architekt ako s prirodzenou súčasťou architektúry počíta aj s umeleckým dielom, pri mechanickom porovnávaní ceny ako takmer jediného kritéria automaticky zo súťaže vypadáva.

Skúsme si vyššie uvedenú otázku analyzovať: áno, môže sa vyskytnúť a treba s ňou počítať. (Vyskytujú  sa  aj  absurdnejšie  názory:  v rámci  diskusie  na  blogu,  ktorej  som  bol svedkom, jeden z diskutujúcich sebavedome vysvetlil svetu aj celému vesmíru, že on ešte nikdy nepočul žiadny vecný argument, prečo by bolo treba platiť dane. Mal by ich platiť len ten, kto sa tak dobrovoľne rozhodne, pretože chce využívať verejné služby! Ak si to rozmeníme na drobné: on sám, aby sa dôsledne vyhol využitiu verejnej služby, zrejme ešte pred svojim narodením prejavil vôľu nenarodiť sa v nemocnici, ale radšej niekde na lúke; v nasledujúcich mesiacoch odmietol očkovanie a lekárske prehliadky, odmietol,  aby  ho  v kočíku vozili  po  verejných chodníkoch,  odmietol  vzdelávanie  v škole, nikdy nevstúpil na žiadnu cestu ani nepoužil prostriedok verejnej dopravy, vždy zavrel  oči,  ak  išiel  okolo  kultúrnej  pamiatky  postavenej  a  udržiavanej  z verejných zdrojov, atď, atď...)

Uvádzam to na porovnanie: otázka „umelecké dielo alebo röntgen“ znie oproti tomu oveľa rozumnejšie. Ak by sme ju však akceptovali ako relevantný argument, logicky by sme museli následne čeliť  aj  mnohým  iným  otázkam:  prečo  prispievame  z verejných  zdrojov  na  filharmóniu,  divadlá, galérie, múzeá (vrátane národných „erbových“ inštitúcií), na tvorbu filmov, knižnice, folklórne súbory, na opravu hradov, zámkov, historických centier miest? Však to všetko je tiež „len“ kultúra. A ak by sme pripustili, že to všetko je zbytočné, nebolo by zbytočné aj Ministerstvo kultúry?

Áno, bez toho všetkého by sa dalo zaobísť. Rovnako ako takmer bez všetkého, čo nás obklopuje. Na prežitie predsa človek potrebuje veľmi málo – dýchať, piť a jesť: bez dýchania vydrží len  niekoľko  minút,  bez  tekutín  len  niekoľko  dní, bez  jedla  maximálne  niekoľko  desiatok  dní, popritom ešte potrebuje podriemkávať.  A ak chce človek prežiť ako druh, musí sa ešte rozmnožovať. Bodka. Už nič viac.

Koľkí z nás by sa s takýmto riešením uspokojili? Pri návrate ľudstva do jaskýň by zrejme nebol

jediným problémom fakt, že mamuty už vyhynuli...

Na   úvodnú   otázku   však   existuje   aj   iná   odpoveď:   akceptovanie   faktu,   že   produkcia a dosahovanie zisku nie sú jediným zmyslom života. Áno, sú dôležité, ale pre rozvoj spoločnosti sú nemenej dôležité aj iné priority, ktoré síce nezaručujú okamžitú návratnosť, ale ich nedocenenie by mohlo byť pre spoločnosť veľmi drahé:

- vzdelanie: návratnosť sa neprejaví skôr ako po 10 či 20 rokoch (a mnohí napriek všetkému aj tak skončia na drogách či v krimináli)

- zdravie: zanedbanie prevencie sa niekedy prejaví až po desaťročiach, dôsledky však môžu byť fatálne

- ochrana životného prostredia: nie je lacná, ale zatiaľ nemáme žiadnu náhradnú planétu

Zem, kam by sme sa odsťahovali, ak zničíme tú súčasnú

 

- kultúra: áno, určite sem patrí i kultúra. Jedinec síce nepocíti predsmrtné kŕče už pri prvom kontakte  s nekultúrnosťou,  ale  ak  sa  preruší  kontinuita  kultúry,  návrat  k nej  môže  byť  veľmi komplikovaný. A spoločnosť bez kultúry je – rovnako ako spoločnosť bez zdravia, bez vzdelania či bez vyváženého prístupu k životnému prostrediu – spoločnosťou bez budúcnosti.

Pretože kultúra a umenie:

-  robia  život  krajším, lepším,  bohatším,  rozvíjajú  emocionálnu  stránku  života,  čím  tvoria

protiváhu proti tlaku konzumu, efektivity a zisku

- majú zároveň aj ekonomický rozmer, tvoria pracovné miesta a prispievajú na tvorbu HDP

viac ako mnohé priemyselné odvetvia

V Nemecku,  Nórsku,  Švédsku,  Francúzsku  a v mnohých  ďalších  krajinách  si  už  otázku

„umelecké dielo alebo röntgen?“ zodpovedali. Vedia, že POTREBUJEME JEDNO I DRUHÉ.

Rok 2018 je rokom kultúrneho dedičstva ľudstva.   Možno je vhodný čas pripomenúť si, že každé jedno dielo, ktoré tvorí súčasť kultúrneho dedičstva ľudstva, vzniklo ako súčasné umenie svojej doby.

5/ Texty od expertov zo zahraničia v pôvodnom znení

5 / a / Art in architecture in Germany

Werner Schaub, BBK Germany

The practice of implementing art in public buildings has a very long tradition in Germany. Even at the time of the Weimar Republic in the 1920s, a law existed regarding this issue. However, speaking about the historical development today would be going too far, especially since the situation in the two German states differed after World War II.

I will therefore limit myself to today’s practice and how it has evolved.

Governing bodies of various political levels are independently responsible for art in public buildings:

-       The federal government

-       The Bundestag/Parliament

-       The governments of the 16 states

-       The districts

-       The municipalities

The federal states have very different regulations: some states such as Bavaria and Baden-Württemberg base their decisions on the practice of the federal government. Other federal states such as Thuringia, Saxony-Anhalt, and Lower Saxony rarely implement art in their new buildings.

Furthermore, most districts and municipalities apply very different practices; some of them have developed very good methods (e.g., Munich, Karlsruhe, Frankfurt am Main, and Nuremberg, as well as very small towns such as Singen or Schwetzingen, and the Rhein-Neckar district).

The federal government and the Parliament have been following a binding regulation that came into force in 2005. This regulation has a history which shows that a strong artist organization may be able to influence policy through the power of persuasion:

Following the 1994 Bundestag decision that Berlin was to become the new capital, we, the Federal Association of Visual Artists (BBK), asked Minister Töpfer, who was responsible for the move, for a personal meeting. We were able to convince him that art would have to play an important role in the construction of all the ministries in Berlin, both in new buildings and in the renovation of existing buildings. This is good for the cultural image of Germany. The minister commissioned me, as a BBK representative, to draft a paper on how this project could be implemented. He accepted my proposal to appoint

 

an advisory council that would develop a concept for all federal government buildings. This advisory council, which began its work in 1995, consisted of 4 artists and 3 art historians. I was also a member of this council. Whenever a building came under advisement, its architect also became a member of the council.

The implementation of our concept took 6 years. During this period, 89 contracts were awarded to individual artists for a total of more than 19 million euros. Only in two cases were commissions awarded directly; all other contracts were awarded through competitions. About half of these competitions were advertised throughout Europe.

Since there was some money left over, I proposed to the government to buy prints for the hallways. The BBK created a call

for proposals in which only professional artists could participate with up to 5 works each. All submitted works were exhibited in an empty building for 3 weeks and the staff of all ministries were able to select works for their hallways and offices and thus served as the jury.

After this campaign, the Art Advisory Council of the federal government was disbanded. Its work (and, above all, the results) received high praise from the government, and a catalog containing all works created was published.

A final meeting of the advisory council was scheduled for September 11, 2001, at the Reichstag in Berlin. This meeting was

never held: 3 of the members had already arrived, but the others had been slightly delayed. Suddenly, the attacks in New

York triggered Alert Level 1, and all entries and exits were automatically sealed for several hours.

The successful work of this art advisory council was not without consequences: the government had already moved to Berlin; now the Minister of Transport, Building and Urban Development was in charge. As a representative of the BBK, I had a formal discussion with him and suggested to appoint a committee that would advise the government on matters

regarding art in architecture in the future, building on the positive experience involving the Art Advisory Council. Minister Tiefensee welcomed this proposal and appointed the “Sachverständigenrat Kunst am Bau der Bundesregierung” at the end of 2001.

This committee, which began its work in 2002, is composed as follows:

-       4 artists

-       3 art historians

-       1 cultural journalist

-       1 representative of the Ministry of Construction

-       1 representative of the Ministry of Culture

-       1 representative of the Ministry of Defense (because all barracks feature art in architecture without exception!)

-       1 representative of the Federal Office for Construction

-       1 representative of BIMA (Federal Office for Real Estate Affairs)

I have been a member of this committee since its establishment. It meets 3 times a year and discusses various questions about art in architecture and submits proposals on competition procedures. Since 2006, biannual workshop discussions have taken place which are designed to address specific questions about art in public as well as private buildings. These events are open to the public and held in various cities throughout Germany. One or two presentations about the specific subject matter and a panel discussion are followed by on open discussion with the audience. A publication is produced for every workshop discussion, including the contributions from the audience.

Above all, however, the council of experts developed an “Art in Architecture Guide.”

This guide has been accepted by the government. It is a regulation, and therefore is as mandatory as a law. It has been in effect since August 24, 2005 in coordination with the Ministry of Finance, which guarantees its funding.

The guide’s preface states:

“ … Federal buildings should … reflect the level and understanding of building culture in our country and serve as a national

calling card. Art in architecture is therefore an integral part … of public responsibility.”

The following are the most important aspects of the “Art in Architecture Guide”:

1.     It is mandatory for the following buildings, whether they be newly constructed or altered, renovated, etc.:

-       All ministries

-       All subordinate authorities

-       All 242 German embassies around the world

-       All of the more than 600 German schools abroad

-       All state buildings in which the federal government has a financial interest (e.g., all universities in Germany)

-       All federal research centers.

2.     How much money must be spent on art in architecture:

 

The amount of the sum spent on art is graded according to the cost of construction. This applies not only to the building

shell but also the “usual level of technology” (!):

-       Construction costs below 20 million euros: 1.5%

-       Construction costs of 20 to 100 million euros: 1%

-       Constructions costs of over 100 million euros: 0.5%

Especially with larger building projects, several contracts are usually awarded to different artists between whom the available sum is divided.

3.     Selection procedure:

Direct awards, as they were previously possible, are no longer envisaged. All contracts are awarded exclusively through competitions. The following types of competitions are foreseen:

-       Open competition:

Open competitions are anonymous. The jury selects several of the received visual ideas/sketches, depending on the budget (usually about 10). These artists are then invited to the second phase of the competition.

The first phase of this “ideas competition” is open to all artists. Participants are not compensated.

If an artist is invited to the second phase, he/she will have to submit a model and scale drawings. For this, he/she receives a fee, usually between 2000 and 3000 euros. During this phase of the competition, the artist who will be awarded the contract is determined.

Although the artists who were invited to the second phase are known, even this phase is anonymous, meaning the jury does not know which design was submitted by which participant.

Important: the jury for the second phase may not contain any jurors who served on the jury for the first phase, thus excluding any possibility of favoritism.

-       Competition with prior application procedure:

The procedure is the same as that for the open ideas competition in two phases. The difference is that participants do not have to submit an idea during the first phase but instead submit reference materials such as catalogs or previous works of art in architecture.

Participation is completely open. The second phase equals that of the open ideas competition.

-       Competition by invitation:

In principle, this procedure is also a competition consisting of two phases. However, there is no call for proposals, since the jury agrees on a specific number of artists in the first phase who are then invited directly. These artists also receive a fee for the further development of their idea and the jury, who decide on the award, must again be completely different from the jury during the first phase.

4.     Publication of competitions

-       All competitions must be announced by the building authority in the journal “kultur politik” published by the BBK

as well as in the German Federal Gazette.

-       The competitions for buildings starting at 20 million euros are all advertised internationally. Therefore, this information is provided to the cultural attachés of all European embassies with the request to publish it in their respective countries.

-       For buildings that will cost more than 100 million euros, this information is also communicated to the embassies of all non-European countries.

So much for the current practice.

An online overview is currently being developed in which all works of art in government buildings will be presented on the Internet, including information about the artists and competitions. The council of experts supervises the work on this overview. Completion will take another two years, since more than 10,000 works must be covered.

Finally, I would like to provide a concrete example to show that although everything does not always work smoothly, there has been a positive change of consciousness in recent years.

 

“Willy Brandt Airport” in Berlin is funded by the states of Brandenburg and Berlin; the federal government only covers 30%. Therefore, neither state felt bound by the Guide; the inclusion of art was not provided for and the federal government was powerless. The BBK then intervened with the governors of both federal states. Discussions convinced them that this airport in particular, which aspires to be a gateway to the world, cannot do without art. In the end, 2.1 million euros were available for art and 6 competitions were held.

As you probably all know, the airport is far from finished.

The art is, however, and therefore the next workshop discussion will take place at this construction site.

5 / b / “Art in public spaces” / Transparent processes, the involvement of the artist, definition of public spaces / Grete Marstein, Norway

Art and contemporary life

  • The public space is an important arena for interaction
  • The presumption is that the community - municipality, county or state, have a common interest in investing in art as a value for the quality of life for their citizens

I will here focus on three aspects of the work with art in public spaces:

  • The need of transparent systems concerning choice of buildings, places, artists and artworks
  • The role of the visual artists, not only as executer of the artworks, but also in the planning and selection process.
  • The definition Public spaces/ buildings. The need to increase the kind of building activities by the

State/County/Municipality that will be included in the system.

I will use examples from Norway when I discuss these three aspects:

In Norway:

  • When the state is building, 0,5 to 1,5% of building costs is allocated to art.
  • The percentage will mainly depend on the degree of public access to the building.
  • In addition state companies, that are responsible for infrastructure buildings; such as waterpower stations, dams, roads, bridges and airports , have agreements to do the same
  • The Norwegian Military Forces has also such an agreement
  • a municipality and other regional authorities will receive an extra economic contribution from the state when they chose to invests in art in public buildings

How to ensure transparency?

1               All projects has to be published in relevant Medias

2               The selection of the jury/committee on each project has to be chosen through an open process

3               As a rule there should be an open invitation to all relevant artists to submit their documentation of interest

4               The result of the selection is public

In Norway:

When a decision to build a new public building is madeThe Norwegian state agency for art in public spaces KORO

will appoint one or two art consultants (Depending on the amount of money allocated).

A special Art committee(AC) for that specific building project will be established consisting of :

  • The art consultant(s)
  • The architect
  • The owner of the building
  • One representing the users (mainly those who will work there)
  • And in some cases where there are other strong public interest: someone from that group

Art consultants

  • The role of the art consultant is to ensure the artistic quality of the project. The art consultant chairs the art

committee for the project and in many cases will also act as project manager. All art consultants must have relevant professional backgrounds in the arts.

 

  • In addition to ensure that there is relevant art competence in the selection committee/jury, this has also become an important income source for a large number of artists.
  • KORO arranges introductory courses for artists and others with relevant professional expertise who may be interested in working as art consultants. These courses explain the work involved in realizing public art projects and the role of art consultants and committees.
  • KORO arranges courses, ideas workshops and seminars for art consultants. These are open to all art consultants, whether or not their names appear on the register.

The Art committee

  • When everything works well the AC will be appointed when the building still is in its planning process.
  • However this is not always so, and often decisions are already made that will influence the work of the committee

The AC will make a budget for the whole project. This will include:

  • Competition costs
  • The cost of art production
  • The management of the project
  • Salary to the consultant
  • Documentation and mediation

The consultant will analyse the project and propose places for art and suggest art forms for the committee. When this is decided the AC will have mainly three ways to select artists and artworks:

1/ An open prequalification:

  • A WEB page is made where all available info about the project is available
  • A call for artists, that are interested in the project, to send in their CV and art documentation, is published
  • The consultant will look through all these files and select a shortlist to presented to the AC

2/ An open or a limited competition

The AC can also decide to go straight to a competition with invited artists

  • The consultant will then search for relevant artist and make a shortlist for the committee

3/ A third option is to invite one specificartist for the work

  • This is often done when the budget is small

How to enlarge the scope for art in public spaces?

In Norway we have also established art funds for art in public outdoor spaces. This may result in both permanent art works

and temporary art works

Art scheme for outdoor public spaces (URO)

  • URO is a grant and production support scheme that makes a contribution towards the realisation of art projects in

outdoor spaces and other areas for free public access.

  • Both contemporary art and public spaces are witnessing rapid development. The purpose of the scheme is to promote production of art projects and works of art that can contribute towards the study and further development of the general understanding of the potential of art in public spaces and how the art can make a contribution.
  • A number of the projects supported by KORO are provisional and target a widely diverse general public. There is a focus on artists with projects that have the potential to form part of public discourse and debate, providing comments, critique or alternative perspectives on relevant social issues, historic events, the understanding of culture, etc. The URO scheme has also produced good examples of how art can make a contribution towards the development of spaces and local identities
  • As opposed to KORO’s other art schemes, the URO projects do not have a building owner or public institute that is allocated and shall manage a work of art. Generally, it is the artists, curators and producers who are responsible for the works of art allocated to public spaces and other areas for public access, often in cooperation with institutes, municipalities, etc. Project execution is provided either by the project owner or as a cooperation between the project owner and KORO

Norwegian municipalities and counties

A limited number of Norwegian municipalities and counties have established their own art schemes with specific

funding allocated to art in public environments. They have also established professional systems for execution of art projects. capacity to display the importance of art for the design of various public spaces. Funds from the KOM

 

scheme shall also help finance investments of particular relevance and interest for the municipalities. KORO is currently investing in projects where art contributes to urban development, and projects that explore and develop the relationship between art and libraries, as libraries are deemed to be significant common arenas for culture.

Regional art centres also provide services to municipalities and counties within the field of art in public spaces.

Art scheme for rented properties and older buildings owned by the government (LES)

The purpose of the LES scheme is to provide art to governmental agencies and institutes that are either housed in rented properties or in government buildings built prior to 1998. The scheme is open for applications and holds a new round of allocations every two years. There is a wide diversity among the types of buildings and facilities that have received works of art via the scheme. They range from major, representative, prestigious buildings and advanced, specialised buildings to more modest office buildings for general administrative purposes. The space

for art and requirements for art in these buildings is just as diverse as in other government buildings.

Applicants represent all types of public agencies and institutes. The art projects can be completed either as location-specific assignments produced for a specific context, or as purchases of existing works of art. When the terms of rental are sufficiently long term, the scheme also allows for works of art that are integral to the actual building in question.

Conclusions

All in all these four state run schemes provide a vast range of working opportunities for artists. As the variations of buildings and the purpose of the buildings cover a large spectre a lot of different art practices are invited to work in this structure. In addition it provides good and interesting working possibilities for artists as consultants. An important point to maintain the public and politicians willingness to trust and invest in art in this kind of art production is that it is governed by transparency.

5 / c / 1% rule / Pontus Raud, Sweden

The topic that concerns us in the Swedish IAA COMMITTEE is the artists' livelihoods. We believe that the 1% rule is a possibility and we hope that more countries would revise their ability to bring about a chance at several jobs for artists.

1% is unique in the cultural field because it refers to an economically measur able goal. One purpose of the initiative was to create economic opportunities for the artistic design develop cultural and social values of the society's common public spaces, values that would create a sense of well-being and quality of life. Another intention was to prepare new opportunities for artists in the visual and shape the area to participate in the design of their new habitats, which was owned and built for the public.

When the Swedish Arts Council started, in 1937 to manage the artistic decoration of state buildings, the government made a decision in principle – 1% rule. Since then, the rule has been a benchmark recommends that at least one percent of the cost of public new construction and redevelopment should go to artistic expression.

The idea of a fixed percentage of public space in the building was born in France in 1936, and at the time of the decision of Parliament applied percent rule already in Germany and the USA. In the early 30's spreading depression across the U.S. and Europe and brought with it a very high unemployment. A particularly vulnerable group were artists and percent rule was a way to create jobs. 1% rule proved to be effective in the U.S. alone created over 200,000 new jobs. Today, most European countries have introduced 1% rule including Belgium, France, the Netherlands, Norway and Sweden, and Germany and

Italy have introduced 2%. The percentage rule is also used in Australia and the U.S. where over 100 cities or states apply the

rule.

In Sweden, the State Art Council for the official conformation at the national level, but the percentage rule applies also to regional and municipal level. Motive has been two. First, to make art accessible to the public and aesthetically enrich public spaces. Secondly, to create the conditions for a professional artist community by providing employment opportunities for Visual Artists.

More than half of Sweden's municipalities apply percent rule and most regional cultural plan mentions that it will work for percent rule applies.

EU strategy Europe 2020 aims to create growth and strengthen the labor market, and one of the EU Commission's

recommendations is to make use of the cultural sector's potential to achieve this goal. Enprocentsregeln have as described above proved to be an effective strategy for the development of new forms of collaboration and jobs for creative professionals such as architects, artists, designers, crafts people and designers, and other professionals involved in the

 

planning and building process in its various stages. We therefore recommend that the percent rule is introduced as part of the EU 2020 Strategy and the EU's new cultural program.

Recently, the United Nations Committee of Experts on Cultural Rights, the first report on artistic freedom. The report draws

attention to artists uneven relationship with its clients as a problem and a threat to freedom of expression, while it determines that artistic creativity is necessary for functioning democracies. States are obliged to protect, defend and support the artists and their artistic freedom.

- UN report shows that a dependence on funders, both public and private, are likely to restrict the artists' freedom. The state should protect artists, independent and good economic and social conditions, says Katarina Jönsson Norling, new director for Swedish National Organisation for artists (KRO).

The report also states that States should encourage public and private demand in order to increase the artists' ability to get

paid for their work.

- There are great challenges for the Swedish government. Making the purchase of contemporary art deductible and lower VAT art to six percent, or VAT on books would increase the private demand for art. And by strengthening the implementation of percent rule, which means that at least one percent of the budget for public construction and renovations will be placed on artistic creation, we would get both more pleasant environments and increased demand for artists' services, says Katarina Jönsson Norling.

UN Committee of Experts on Cultural Rights provides a view of culture creators situation worldwide. It shows the

relationships between artistic rights and how they help to protect both artistic and democratic processes. Good conditions for a free and independent creation is far from obvious to all, and the report shows that there are economic and political obstacles on all continents. Violations of cultural rights should be given more attention by States, the report states, and one way is to support safe havens for artists.

- Sweden has a history of standing up for human rights and freedom. To support the communities that have shown interest in the question should the state contribute additional resources, says Johan Winge City, director of Swedish Craftsmen and Industrial Designers (KIF).

The issue of the1% rule will be in focus for the Swedish National Organisation (KRO) the forthcoming years. KRO have expressed a wish to create att international discussion about the 1% rule, especially within the background of the enormous unemployment in Europe.

Promo IFCCD

použiť flash player !!!

Návštevnosť od mája 2020

119505
Dnes
Včera
Tento týždeň
Minulý týždeň
Tento mesiac
Minulý mesiac
Celkove
58
150
410
118681
2756
8059
119505

Your IP: 3.233.242.204
2021-09-23 05:26

Rozhlasové vysielanie

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

Rozhovor predsedu SVÚ P. Kráľa v Slovenskom rozhlase (relácia Ľudia, fakty, udalosti)

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)

Besedu o aktuálnych problémoch a možných riešeniach v oblasti kultúry na Slovensku najbližšie pripravujeme v Komárne.

Uskutoční sa v piatok 23. februára 2018 od 14:30 v Monarchia CAFÉ, Nádvorie Európy 3.

 

 

Zaostrené - rádio LUMEN

Rozhovor Pavla Kráľa a Ľuba Beláka v rádiu LUMEN 29.9.2012

(potrebné nainštalovať a povolit flash player)